Renáta Jurčiová

7. 1. 2013 Tonj, South Sudan
Stastny a pozehnany rok 2013 prajem vsetkym vam a vasim rodinam.
Cas mi cim dalej tym rychlejsie uteka. Uz mame aj po Vianociach, po Novom Roku a vlastne aj po prazdninach a ani neviem, ako to vsetko zbehlo.
Tento mesiac by som mohla rozdelit na niekolko faz. Prvou boli dni po skonceni skusok a pred odovzdanim Report Cards (nieco ako vysvedcenie ale vidite tam same percenta :) ). Moje bezne dni vyzerali tak, ze po modlitbach, omsi a ranajkach sme spolu s Majkou B. nahadzovali do pocitaca znamky celej zakladnej skoly ( co je oficialne vyse 900 ziakov). O deviatej som hodinu stravila nad matematikou nasich aspirantov, ktori su este na zakladnej skole – niektori potrebovali zopakovat,

“Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.” (Iz 9:1,5)

Požehnané Vianočné sviatky plné pravej radosti, lásky a pokoja a v zdraví prežitý rok 2013 plný úspechov a naplnených želaní z Južného Sudánu praje
Renáta

7. 12. 2012 Tonj, South Sudan

Prijemny december prajem z teplych krajin :)
Cas leti a leti a ja zistujem, ze vam ani nestiham pisat, a to uz mame prazdniny, advent v horucom lete (35 stupnov v tieni)... Ale ak som sa nadejala ze cez prazdniny bude volnejsie, bola som od pravdy dost daleko... ale uz som sa to mala davno naucit :)Tak dnes zacnem skolou. Prichodom brata Steva sa zacali realizovat nejake zmeny, aj ked zatial drobne, ale viditelne, hlavne pokial ide o disciplinu. A ked je on prisny, aj viaceri ucitelia sa snazia, takze ziaci zacali chodit do skoly skor (nehovorim, ze nacas :)), nosia spravne

Srdecny pozdrav z teplych krajin vsetkym vam do studenych krajin :)
Ubehol dalsi mesiac od posledneho mailu, tak aspon zopar riadkov, hoci sa tu vela specialneho neudialo... Alebo mozno pre mna su uz niektore veci bezne, aj ked pre Majky je mnohe nove, co mozete  vidiet ak si precitate Majkin blog.
Hovorim, ze pozdravujem z teplych krajin, ale pravdu

9. 10. 2012 Tonj – Juzny Sudan

Srdecne pozdravujem z teplych krajin
Moje ospravedlnovanie uz poznate, takze ho preskocim :) Hoci... keby som bola pisala pred nejakymi dvoma tyzdnami, viac menej by som len skonstatovala, ze nemam nic nove...kdezto za posledne dni sa toho udialo az az...

Greetings from Tonj, South Sudan :)
Po case opat pozdravujem z Tonj.
Ano, ano, po trochu viac nez 2 mesiacoch som naspat... este len necely tyzden. Niekto sa asi poriadne modlil, aby som sa tu mohla opat vratit...niektori chlapci sa k tomu dobrovolne priznali.
Zacnem tym, cim zvyknem koncit - podakovanim. Podakovanim nie len tym, ktori zariadili, ze som spat, ale aj vsetkym, ktori sa za mna modlili a podporuju ma najroznejsimi sposobmi – vdaka za vsetky povzbudenia, duchovnu, materialnu aj financnu pomoc.

Srdečný pozdrav... hádajte odkiaľ...

Podľa diakritiky ste určite uhádli, že som doma, na Slovensku. Dorazila som koncom minulého týždňa... Dnes teda len zhrniem niekoľko zážitkov z Tonj a našej cesty, no vy sa len pekne modlite, aby tie zážitky mohli pokračovať...  Viem, že som nepísala viac než mesiac, ale asi budem zbytočne písať zakaždým tie isté „výhovorky“... ak chcete, prečítajte si ich v minulom maili :) Ale na ospravedlnenie pridávam niekoľko fotiek z minulého aj tohto roku...
Tak začnem: Ktorúsi sobotu sme oslávili deň študentov – deň síce trochu

15. 5. 2012 Tonj – South Sudan
Pozdravujem vas z “konca sveta”, opat po dlhsom case...
Najprv sa idem vyhovarat – na nedostatok casu, nefunkcny telefonny signal a teda aj nefunkcny modem, pomaly internet a nedostatok casu v radiu, pokazeny hardware :) .... a tiez uprimne a opravdivo lutujem, ze vas okrem hojneho poctu slov nezasobujem aj fotkami, ale odhliadnuc od  toho, ze az tak vela nefotim, internet je taky pomaly, ze vzdy stihne padnut v polovici posielania kazdeho druheho  obycajneho mailu, nehovoriac o tom, ze niekedy si zmysli jednoducho prilohy nepridavat.....Takze po kuskoch cez volne chvile pisem a cakam

Pozdravujem z horuceho Tonj. Cas tak rychlo leti... Uz je to viac nez mesiac, co sme sa vratili do Juzneho Sudanu. Ak nechcem opat opisovat nas denny program, ktory je ako vzdy na prasknutie, zazitky z tychto dni by som mohla porozpravat v pribehoch. Niektore by boli mozno zabavne: Ako som potkanovi chvost pod umyvadlo privrzla, Ako moju kupelnu obrovska zaba denne navstevuje a odmieta pochopit, ze ja sa s nou sprchovat nebudem,