Južný Sudán - Tonj, 15. 5. 2012
Pozdravujem vas z “konca sveta”, opat po dlhsom case...
Najprv sa idem vyhovarat – na nedostatok casu, nefunkcny telefonny signal a teda aj nefunkcny modem, pomaly internet a nedostatok casu v radiu, pokazeny hardware :) .... a tiez uprimne a opravdivo lutujem, ze vas okrem hojneho poctu slov nezasobujem aj fotkami, ale odhliadnuc od toho, ze az tak vela nefotim, internet je taky pomaly, ze vzdy stihne padnut v polovici posielania kazdeho druheho obycajneho mailu, nehovoriac o tom, ze niekedy si zmysli jednoducho prilohy nepridavat.....Takze po kuskoch cez volne chvile pisem a cakam na chvilu, kedy vam budem moct tieto moje vylevy poslat.... :)
Prave som vytiahla fotak ze vam natocim nieco zaujimave – hnusneho pavukoviteho tvora lezuceho po mojich dverach. No nestihla som, musela som ho chudacika zahlusit, lebo zoskocil z dveri a rychlostou svetla kluckoval krizom cez izbu...Fuj... ale havede tu mam teraz dost, aj ked potkaniky sa uz naucili moresom a uz ma neprichadzaju poctit svojou pritomnostou a aj zaba uz len zriedka prichadza na zdvorilostnu navstevu a osviezenie do mojej kupelne.... cez vikend som ukoristila 3 krasne skorpiony
Južný Sudán - Tonj, 27. 3. 2012
Pozdravujem z horuceho Tonj.
Cas tak rychlo leti... Uz je to viac nez mesiac, co sme sa vratili do Juzneho Sudanu.
Ak nechcem opat opisovat nas denny program, ktory je ako vzdy na prasknutie, zazitky z tychto dni by som mohla porozpravat v pribehoch. Niektore by boli mozno zabavne: Ako som potkanovi chvost pod umyvadlo privrzla, Ako moju kupelnu obrovska zaba denne navstevuje a odmieta pochopit, ze ja sa s nou sprchovat nebudem, Ako si Janka myslela, ze vidi smetiarske auto, Ako ucime chlapcov po Slovensky, Ako odpovedaju ziaci na otazku, co je najvacsi dar od Boha (krava, mango)....
Ine pribehy by boli asi tiez zaujimave – Ako ucim stvrtakov, kde je takmer 70 ziakov rozneho veku v triede, Ako sa snazime nacvicit nejake pesnicky na Velku Noc, Ako teplo nam je....
No niektore su na zaplakanie – Ako siedmacka vyrabala a predavala alkohol aby si zarobila na skolu a internat, Ako chceli rodicia siedmaka ozenit a ked odmietol, odmietli mu dat peniaze na skolu, Ako sa John modlil Otce nas v tazkych casoch, Ako niektori osmaci nespravili prijimacky, Ako sa rodi tuzba po pomste...
Južný Sudán - Tonj, 21. 2. 2012
Pozdravujem z teplych krajin...
... a prajem vsetko dobre v roku 2012.
Som spat v Tonj... vdaka Panu Bohu a tiez urcite vdaka vasim modlitbam.
Co sa udialo odkedy som sa ozvala naposledy? Pokial ide o moj pobyt doma, vacsinou som navstevovala lekarov a mala som niekolko prezentacii. Tu chcem tiez podakovat vsetkym, ktori ma povzbudzovali a dodavali mi nadej a tiez tym, ktori sa opat rozhodli akymkolvek sposobom podporit deti tu v Tonj.
Cas letel a veci sa natahovali, az mi bolo niekedy tazko verit, ze sa vratim, no vedela som, ze chlapci v Tonj sa neustale modlia... kazducky den pridali k vecernym modlitbam prosbu za mna, aby som bola zdrava a mohla sa k nim vratit. A tak sa aj na prihovor svatych (urcite v tom mali prsty aj Panna Maria, sv. Terezka, sv. Rita, sv. Cyril a Metod, sv. Frantisek Salezsky, sv. Daniel Comboni, sv. don Bosco, sv. Bakhita, bl. Jan Pavol II., a mozno aj fr. John Lee a kto vie kto este :) ) stal ozajstny zazrak. Na sviatok sv. Bakhity padlo rozhodnutie a na sviatok sv. Cyrila a Metoda sme
Slovensko - Hladovka, 28. 11. 2011
Srdečne vás všetkých pozdravujem... áno, z domu.
Ani teraz neviem, kde začať, ale asi tam, kde som v poslednom liste skončila...pri ďakovaní.
V prvom rade chcem vyjadriť svoju vďačnosť Pánu Bohu – za čas prežitý v Tonj, za Jeho ochranu a milosti pre nás a naše decká, za možnosť nie len vidieť, ale najmä zažiť iný svet, svet chudoby, hladu, bolesti, chorôb, ale aj svet úprimnej radosti, túžob a lásky.
Tiež sa chcem poďakovať vám všetkým, ktorí ste na nás mysleli v modlitbách a ktorí ste nás akýmkoľvek spôsobom podporovali. Niektorí v Tonj, nie len decká, ale aj členovia komunity vždy hovorili, že naše modlitby sú veľmi, veľmi účinné, no myslím, že ste to boli práve vy a vaše modlitby boli tým, čo stálo za všetkou našou námahou a modlitbami. Nemôžem ináč len povedať jedno veľké ďakujem... a naďalej prosiť o vaše modlitby, lebo misia odchodom nekončí a verím, že Pán má s nami ešte ďalšie plány.
Južný Sudan - Tonj, 18. 10. 2011
Srdecne vas vsetkych pozdravujem
Uz je tomu viac nez mesiac, co som naposledy napisala. A dokonca viac nez rok odkedy sme prisli do Tonj.
Ako sa tak pozeram naspat, bol to naozaj krasny rok, naplneny pozehnanim. Nie vsetky chvile boli vesele a jednoduche, ale skutocne stali zato. Preto musim zacat tym, aka som vdacna Panu Bohu za kazdy den, za kazdu chvilu stravenu tu, a tiez vam vsetkym, ktori sa modlite a prinasate obety za nas tu a nase decka. Pan vam urcite mnohonasobne odplati vsetko, co pre nas robite.
Posledny mesiac sme fungovali tak viac menej ako vzdy, obcas denny kolotoc vystriedali zmeny v podobe oslav a inych udalosti, tak nacrtnem niektore z nich.
Prichod indickych Misijnych sestier Panny Marie Pomocnice: Dosli k nam jednu sobotu a chystaju sa na velke mnozstvo aktivit s rodinami, v dedinach a pod. Sr. Rita a Macrina navyse ucia v skole a sr. Tereza a Shanty sa zaucaju
Juzny Sudan - Tonj, 11. 9. 2011
Pozdravujem z Tonj
Cas tak strasne rychlo leti. Opat presiel dalsi mesiac odkedy som vam poslala posledny e-mail. Uz si skoro ani nepamatam, co vsetko sa za ten cas udialo. Vacsinou som rozbehana, az sa Akec stazoval, ze ma tu na tejto strane misie ani nevidno. No veru, pred prazdninami mal pravdu – tusim som sa tu chodila len najest, modlit, osprchovat a prenocovat :) a zvysny cas som travila “na druhej strane”, co je zakladna a stredna skola a internat.
V skole sme zopakovali ucivo z troch mesiacov a nastal skuskovy tyzden. Bolo to celkom v pohode, pretoze som vacsinou dozorovala pri starsich ziakoch – od piateho rocnika nahor, a ti sa povacsine spravaju tak slusne (nehovorim, ze sa nikdy nepokusili odpisovat :) ), ze v tom tichu co v triede panuje 2 hodiny zacinaju po stenach zliezat netopiere. Jeden horuci den som ich naratala 33. Popri dozerani aby decka neodpisovali a obcasnej pomoci s tazko pochopitelnymi otazkami som mala cas premyslat nad buducnostou tychto
