7. 1. 2013 Tonj, South Sudan
Stastny a pozehnany rok 2013 prajem vsetkym vam a vasim rodinam.
Cas mi cim dalej tym rychlejsie uteka. Uz mame aj po Vianociach, po Novom Roku a vlastne aj po prazdninach a ani neviem, ako to vsetko zbehlo.
Tento mesiac by som mohla rozdelit na niekolko faz. Prvou boli dni po skonceni skusok a pred odovzdanim Report Cards (nieco ako vysvedcenie ale vidite tam same percenta :) ). Moje bezne dni vyzerali tak, ze po modlitbach, omsi a ranajkach sme spolu s Majkou B. nahadzovali do pocitaca znamky celej zakladnej skoly ( co je oficialne vyse 900 ziakov). O deviatej som hodinu stravila nad matematikou nasich aspirantov, ktori su este na zakladnej skole – niektori potrebovali zopakovat,

alebo lepsie pochopit ucivo z uplynuleho roka, ini sa uz pustili do noveho uciva. Sobotnajsie doobedia (pripadne doobedia v dnoch, ked kucharka Anyuat nepride) travime v kuchyni varenim obeda pre celu komunitu. Este pripomeniem, ze sice mame pec, ale ta sa pouziva len na pecenie chleba, pripadne jednoducheho kolaca (ak sa nieco oslavuje, pricom  jednoduchym kolacom mam na mysli kolac bez akejkolvek plnky ci polevy, ale je to kolac :)), potom mame petrolejovy (ci aky) varic, no to je len jeden plamen a my potrebujeme viac, aby sme nad tym nesedeli do vecera. Takze ja najcastejsie pouzivam „piecku“ ktoru z hliny vyrobila kucharka Mama – je to vlastne kopcek hliny s dvoma dierami s dierkovanym dnom. Do diery nalozite uhlie a zapalite (petrolej pomoze) a na tri kusky tehal okolo diery polozite hrniec. Ovievanim nejakou pokrievkou sa potom snazite udrzat ohen co najintenzivnejsi, pricom vsetko musi byt poprikryvane, lebo popol poletuje po celej kuchyni. A tak dokazem uvarit 1,5 balika spagiet za rekordnych 20 minut :) Poobedia mi zabrala priprava piesni na Vianoce, gitarove nacviky, pripadne dalsie nahadzovanie znamok a vecer opat matematika, alebo nejake naucne video s chlapcami, obcas bolo treba aj upratat alebo prat...

Druha faza – priprava na Vianoce. Kedze chlapci zacali pripravovat vyzdobu, upratovat a cistit miestnosti pre ucastnikov Vocation campu, doobedia sme s Majkou travili nad zoznamami a za pocitacom. Poobede po chvilke oddychu som sa snazila organizovat nacviky spevu na Vianoce, no kedze nasich aspirantov tu ostalo postupne len devat a dievcata na boardingu len dve ( napr. Mario nedovolil ist svojej sestre domov na prazniny, lebo sa boji, ze by ju naspat do skoly uz nepustili), nacvicovali sme v kostole, aby sme zapojili aj ostatnych mladych. No musim povedat, ze ma to stalo riadne nervy. Gitary som ladila a s gitaristami som ich trepala do kostola aby sme tam boli nacas o stvrtej. No nikoho sme tam nenasli a prvi spevaci zacali prichadzat okolo 16:20 a tak som nacvik zacinala okolo 16:30 s priblizne 10-15 chlapcami. Kym dosli aspon vsetci internatni, bolo uz 16:45 a do 16:55 nas bolo tak 30-40. Vtedy mi uz vsak zacali pripominat, ze je cas skoncit, lebo treba nacvicovat aj piesne v dinka (kedze sme ratali s tym, ze jedna omsa sa bude spievat v anglictine, druha v dinka).  Tak som sa len vzdy chytila za hlavu a po zopakovani pesniciek som to vzdala. No predstavte si, ze asi polka zostavy sa mi kazdy den obmienala a na stedry vecer som mala vacsinu spevakov uplne novych a o polovici pesniciek nemali ani sajnu. A keby bol aspon ten spev pekne znel, ale moji spevaci spievali ako futbalisti ked uz omdlievaju po zapase :) A ak nahodou boli pri zivote, tak to boli pokriky ako pocas zapasu... no co narobim...
Dalsou castou pripravy na Vianoce bola kazdodenna novena v komunite spolu so sestrami MSMHC a niekolkymi chlapcami zvonka. Tak to bolo obcas tiez vtipne, najma ked kazdy poznal iny napev a hoci sme sa dohodli ze okrem jednej piesne budeme vsetky spievat podla not, napokon kazdy spieval podla seba a skoro sme sa „pobili“ :)
Navyse v sobotu bolo zdobenie, novena a spovede v kostole.
Nesmiem zabudnut navstevu chorej Jamesovej mamy a modlitbu pri hrobe Markovej babky. Vtipna situaci nastala, ked sa Jamesova rodina pytala na nase mena a chceli pocut aspon dve mena pre kazdeho no nase priezviska su pre nich narocne a komolia ich. Tak ked sa Majka G. predstavila ako Maria, James povedal Mama Maria, Majka B. sa predstavila ako Mary a James dodal Merry Christmas :) no a ja som radsej povedala Renata Ayen, naco sa vsetci smiali, lebo konecne niecomu rozumeli :)

Faza cislo 3 – Vianoce. Myslim, ze vas neprekvapim ked poviem, ze boli ine ako u nas doma. Keby som si kvoli nacvikom nepustala dookola Vianocne koledy a keby nie noven a nacvikov, ani neviem, ze idu nejake sviatky, kedze velke upratovanie a vypekanie ako u nas sa nekonalo, jupiiiii :) nebite maaa, ja to az tak vazne nemyslim :)
Stedry den po beznych modlitbach, omsi a ranajkach (dala som si len chlieb a vodu, nech je to „postnejsie“ :) ) som prala a upratovala som si izbu, obehavala som vsetkych, ktori by mi mohli vytlacit chybajuce pesnicky,... na obed som si postne dala „len“ cestoviny, a po priprave som sa vliekla na nacvik. Vravim vliekla, lebo tento krat ma „opustili“ aj gitaristi, slnko prazilo a niesla som asi 3 gitary, stojany, zosity, papiere... Nacvik mal byt o tretej a nacas som prisla ja, moje druhe ja a mala som pocit ze aj tretie ja :) Takze spievat sme zacali o pol piatej, asi s 10 ludmi. Tentokrat som neostala ani na dinka nacviku, zdrhla som o siestej lebo som sa snazila dat sa nacas doporiadku, aby som uz o siedmej bola naspat. Aspon ja som to stihla, ked uz ostatni nie. O siedmej este pri kostole nik nebol (aj ked spevaci sa samozrejme slubili), len deti prichadzali po skupinkach ked videli svetlo a poculi hudbu. No aspon gitaristi prisli v rozumnom case, pomohli nosit lavicky, chystat co bolo treba a na rozdiel odo mna boli kludni, takze uzemnili aj mna :)  O osmej mala zacat „polnocna“ omsa (tak skoro bola z bezpecnostnych dovodov), takze s asi 15 spevakmi sme zacali nacvicovat okolo 19:50. Po osmej zacala novena a potom omsa okolo 8:45. Do deviatej som uz asi aj spevakov mala dostatok :) Nebol to sice uchu lahodiaci spev, ale bala som sa ze to bude horsie... napokon sme hadam Jeziska nevyplasili :) Majka G hrala na klavesoch, Wilson na basgitare, Willi a ja na gitare a Santino sa vykaslal na el. gitaru, lebo sa zapotrosil kabel a radsej nechal hrat Majku. Aj napriek stresu zo spevov som si konecne uzila „polnocnu“ omsu.Takze ano, aj tu mozete padnut do predvianocneho stresu... u mna to bolo sposobene hlavne pocitom zodpovednosti, ale aj tak, su veci dolezitejsie ako spev, vydrhnuta domacnost, najlepsie jedlo a kolace, oblecenie ci darceky, nie? :) Po omsi sme mali spolocnu veceru no potom sme „zdrhli“ ku chlapcom na boarding a tam sme stravili polnoc, v spolocnych rozhovoroch, s prianim Veselych Vianoc.
Na Prvy sviatok Vianocny sa na omsi spievali dinka piesne. Jasne ze ja som bola pri kostole prva a hned za mnou gitaristi. Aby sme to ozivili, Willi hral na gitare, Santino na elekrickej gitare a ja na basgitare. Celkom nam to vyslo a omsa bola krasna. Po nej sme hrali zopar hier s chlapcami na boardingu, fotili sme sa... a na moje prekvapenie sa zorganizoval spolocny obed – slaziani, sestry SMK, sestry MSMHC (akurat sestry FMA chybali) a pozvali aj aspirantov, ktori si uzili take ine jedlo (ryzu s masom, malinovku a nejake cukriky) a dostali aj Vianocne darceky. A skoro som zabudla – aj Majka im pripravila drobne darceky, ja som len nieco dolozila a rano okolo 5:20 som im to zaniesla do jedalne. Akurat som zabudla na nejake detaily ako napr. psy (nastastie ma vcas spoznali a neurobili privelky randal), vrzgajuce dvere a palice ktore maju chlapci pripravene na zlodejov (mohli ma zbadat,  v tme mysliet ze som zlodej a poriadne ma vyprasit, alebo som mohla stretnut zlodejov). Ale podarilo sa. Este som pripravila darceky Majkam, Dhanyi a gitaristom no a ja som zas dostala krabicku s cukrikmi a vyrokmi od Majky B., haslerku a mydielko od Majky G. a v predstihu nakresleny Vianocny obrazok od Wilsona, vraj aby som si nim vyzdobila izbu.
26. 12. – spolu s niekolkymi aspirantami sme boli navstivit Markovu tetu – prijemna prechadzka, pohostenie, spolocne foto a radost.
V dalsich dnoch sme mavali spolocne obedy, vecere alebo pohostenie so sestrami (hlavnym bodom programu bol 75-rocny fr. Jose Maria ktory s nadsenim spieval spanielske koledy :) ), stretla som sa s chlapcami, ktori prisli na prazdniny, pomohla som Santinovi „vyrobit“ stareho muza na spalenie na Silvestra, kazdy vecer chlapci pozerali film a ja vacsinou s nimi,...
31. december bol tiez na zaciatku ako bezny den s upratovanim, pranim, pripravami. Spevacky nacvik som vzdala, tak som piesne precvicila len s gitaristami a poobede sme gitary odniesli do kostola. Uplne som sa odmietla stresovat a tak aj spev dopadol dobre. Namiesto kazne sme mali ohnive prihovory br. Steva a br. Chisoma a po omsi symbolicky odsudili a spalili stareho muza (stary rok). Rok 2012 sme ukoncili a Novy rok zacali vecerou u sestier SMK.
1. 1 2013 Po omsi sme zistili ze nemame kucharku, takze sme zvysok doobedia stravili varenim.
Este k Vianociam musim niekolko veci dodat. Napriklad to, ze tu sa darceky nedavaju ale deti dostanu na Vianoce nove oblecenie od rodicov a vlastne vsetci pridu na Vianocnu omsu v novych satach a s novymi ucesmi (aj ked to je u niektorych dievcat skor katastrofa :) ). K poobediam doplnim to, ze s gitaristami som cez sviatky nemala nacviky ale pozerala som s nimi filmy ako Sam doma, Narnia, naposledy to bol August Rush... No a pokial ide o zlodejov, ti si ani cez sviatky nedaju pokoj – jedneho nachytali na 25. 12. u sestier po skonceni omse, dalsi prisli navstevou poctit nas 31. 12. a iny ukradol br. Stevovi bicykel spred dveri kostola.
A tym mi vlastne skoncili prazdniny...

Od stredy 2. 1. mozem hovorit o dalsej faze. Uz 31. 12. nam tu prisli chlapci na Vocation camp – tabor o povolani. No nie je to tabor ako by ste si to u nas predstavovali. Chlapci su tu s nami takmer 2 tyzdne a su zaradeni do normalneho rozvrhu – cize modlitby, omse, adoracie, praca, studium,... oni by mali rozpoznat ci sa chcu pridat k aspirantom a zas komunita by mala niekolkych vybrat. Su to teraz chlapci, ktori skoncili 5., 6. a 7. rocnik ZS, vekovo asi tak od nejakych 12 do 16 rokov, podla mojho odhadu. Starsich nebrali, no niektori prejavili zaujem. Ked su miestni, saleziani im daju nejaku robotu, budu ich pozorovat a napokon rozhodnu... Takze ja tym velkym nosim vodu na pitie k malovaniu strednej skoly a malych vramci rozvrhu ucim matematiku a potom ich budem musiet zhodnotit. Gitary pokracuju, obcas treba prat, cistit,... a od zajtra zacinam hodiny doucovania matematiky pre osmakov. Chystaju sa na statne skusky a ich matematikar tu nie je, tak bude sranda :) Zacat sme mali uz dnes, ale zo 48 ziakov sa dostavilo 8. Pre miestnych nic nezvycajne... Nezvycajne pre nich je tak napriklad podakovat mame za nieco. Ako napr. dvaja chlapci chodievali na obed k mame jedneho z nich a len zriedkavo jej aj pomahali s nejakou robotou – ved su chlapci, to sa nerobi. Tak som sa ich snazila nahovorit, aby sa jej aspon podakovali... no myslim, ze to este neurobili. Tvrdia ze ani mama ani ludia naokolo by nechapali... hmmm... Aby som nezabudla, aby som zmenila vzduch, raz som bola s Majkou G. a Stevom v Laicoku pri malomocnych, ako bezne chodia na distribuciu jedla, osetrovanie ran, zahrat sa s deckami a tak... urobit radost.

A ako vyzera vianocne pocasie v Tonj? Niekolko dni sme mali „mrazive rana“ – asi len nejakych 20 stupnov :) Chlapci mrzli a aj my sme do kostola nosili dlhe nohavice a vetrovky. No uz pred obedom sa teploty snazia splhat nad 35 stupnov v tieni. A zacina sa oteplovat, takze obcas aj nejaky skorpionik vylezie (vcera som dva uskvarila v oleji), do izieb sa nam tisnu mravce, v kuchyni sa mnozia potkany,... Navyse je velmi sucho a ak clovek nepoti nohy neustale v botaskach, chodidla a paty zacinaju praskat, koza na predlaktiach a lytkach sa lupe a uz aj na ramenach a na boku sa supem. Ale zatial sa az tak nepotim :)

Poti sa momentalne skor fr. Shyjan a to vdaka korejcom ktori zobrali dychovku do Korey. Natocili video ale dychovku premenovali z Don Bosco Brass Band na Smile Tonj Brass Band a fr. Leeho vobec neberu ako knaza a saleziana. Preto fr. Shyjan povedal, ze film ktory korejci nahrali sa moze odvysielat az po odsuhlaseni salezianov a priatelov fr. Leeho v Korey. No prevdepodobne tam bude nejaky zadrhel, lebo film ukazat nechcu. Pritom obalamutili decka z dychovky a poplietli ich tak, aby podpisali ze chcu aby sa film odvysielal a nebudu mat ziadne vyhrady. Vacsina deciek bola podla mna naivne oklamana, no su aj taki, ktori teraz seriozne vystupuju proti salezianom a fr. Shyjanovi jednak cez vsetkym znamu socialnu siet ale aj osobne... a problem je na sude. Ostava len modlit sa a dufat, ze fr. Lee to nejak v nebi poriesi.

Tak na dnes asi tolko. S Bozou pomocou sme prezili Vianoce v radosti, priatelstve, oddychu a privitani niecoho noveho – noveho Krala, noveho roka, opat novym a novym sposobom. Kazdy den je niecim novy. Tak nech aj pre vas su dni noveho roka naplnene radostou a Bozim pozehnanim.
Dakujem vam, ze na nas myslite a najma za vsetku vasu duchovnu pomoc a podporu... a myslim na vas v modlitbach.
GBY+
Renata - Ayen