7. 12. 2012 Tonj, South Sudan
Cas leti a leti a ja zistujem, ze vam ani nestiham pisat, a to uz mame prazdniny, advent v horucom lete (35 stupnov v tieni)... Ale ak som sa nadejala ze cez prazdniny bude volnejsie, bola som od pravdy dost daleko... ale uz som sa to mala davno naucit :)Tak dnes zacnem skolou. Prichodom brata Steva sa zacali realizovat nejake zmeny, aj ked zatial drobne, ale viditelne, hlavne pokial ide o disciplinu. A ked je on prisny, aj viaceri ucitelia sa snazia, takze ziaci zacali chodit do skoly skor (nehovorim, ze nacas :)), nosia spravne
uniformy, ostrihane vlasy a pod... Minuly tyzden sme skuskami ukoncili 3. trimester. Vdaka hodinam navyse sa mi aspon s tymi snazivejsimi podarilo dobrat ucivo z matematiky v 5.B a vpohode sme doopakovali CRE v 4.A. No ale na vysledky skusok sa radsej nepytajte... jajaaaaaaj... Testy som uz opravila a navyse som dostala aj testy chlapcov z dedin, ktori by chceli prist tu. Aj tie som uz opravila, ale tvarim sa ze nie, lebo by mi prihodili, a to uz fakt neviem, kedy by som to robila.... Takze teraz cakam na znamky na nahodenie do pocitaca, no po veceroch alebo poobede nadalej obcas doucujem chlapcov matematiku a o mesiac mi asi pribudne doucovanie matematiky u osmakov, ktori sa budu pripravovat na skusky. Chceli mi dat aj konciacich stredoskolakov, ale z toho sa musim vyvliect :)
Skusky prebehli v pohode, opat som sa presvedcila aki su ziaci tvorivi – ake tahaky dokazu vymysliet... ale na mna nemaju :) A ti dvojmetrovi osmaci si mysleli, ze ked som malucka, budu si robit na skuske co chcu... ale to boli na velkom omyle :)
V sobotu po skuskach sme sa vybrali na piknik s chlapcami z boardingu a bolo super. Ja som zahlasila, ze si idem piknik uzit a nie varit, tak som varila komandovanim chlapcov. Nakrajali sme maso, ochutili a opiekli na ohni na palickach z kolesa bicykla :) A chutilo. Chlapci zuzitkovali este aj maso co im po upeceni spadlo na zem do popola a piesku... K tomu sme mali ryzu, ktoru varilo asi 10 ludi, tak trochu prihorela, a maso uvarene dalsou skupinkou, ktore bolo tuhe ako varena zuvacka, ale aspon prekrylo chut v ryzi :) Chlapci si zvysky zobrali na veceru a vsetko spraskali :) Hrali sme aj zopar hier pricom jednu Mario uviedol nejak takto: Najprv si vsetci vyzlecu vsetko oblecenie a potom zas oblecu :) Este ze to myslel inac :) Cas straveny priamo s deckami je super, len ma mrzi, ze vdaka inym povinnostiam nemam az tolko casu na take obycajne rozhovory. Ale aspon sa snazim pomoct im ako viem, obcas si uzit akcie ako piknik, zbieranie dreva,....
V pondelok sme zas mali piknik s ucitelmi a ten som stravila tiez pri hrncoch, aspon som uvarila cestoviny :) No a odvtedy travim doobedia vacsinou pripravou pesniciek na Vianoce a ine sviatky, prala som, zasivala, dokoncovala nejake skolske papierovacky..... Vacsina chlapcov z boardingu uz odisla na prazdniny, malo by ich tu ostat asi 10, no niektori otalaju, lebo nemaju moznost transportu, ini cakaju, kedy sa ustali situacia medzi kmenmi, ktore sa znova hlusia kvoli kravam a tak pre nich nie je velmi bezpecne teraz cestovat tym smerom. S Majkou B. sme si uzili Mikulasa svojim sposobom – rozhodli sme sa chlapcom spestrit obed tekvicovymi plackami. Tak sme si urobili cesto a zacali piect v kuchyni na boardingu . Lenze nie je pecenie ako pecenie, hlavne pokial je to na ohni, na troch kamenoch, v uzavretej kuchyni plnej dymu. Oci nenormalne slzili, z nosa tieklo, dusilo, ohen raz horel silno, inokedy slabo a placky sa trhali. Tak sme sa celou dusou pomodlili k svatemu Milkulasovi, svatej Rite a svatemu Judovi Tadeasovi.... a napokon sa podarilo. Sice len po jednej placke k normalnemu obedu, ale chlapcom chutilo. A sme sa ledva dovliekli pod sprchu a oblecenie namocene celu noc vo vode este teraz smrdi.
Takze moje prazdninove dni vyzeraju tak, ze vstavam o siestej na modlitby, potom je omsa, ranajky, praca, obed, sprcha, nacvik spevu, gitary, ruzenec, vecerna modlitba, vecera, ruzenec na boardingu a potom bud video alebo reading (chlapci si citaju, alebo sa ucia – opakuju z tohto roku a pripravuju sa na dalsi). Buduci tyzden by sa mal rozvrh zmenit, uz len pre tych, ktori tu ostanu.
Niektori sa pytaju, ako to dopadlo s dievcatom, ktore bolo tehotne. No bala som sa, ze to bude horsie, ale minule som sa s nou stretla a povedala, ze je spokojna, aj ked jej tvar hovori nieco ine. Ale dokoncila zakladnu skolu na inej skole, chysta sa na skusky a po nich na statnu strednu skolu. Vydavat sa nejde, hoci o nu prejavil zaujem otec chlapca, ktory sa mal stat otcom jej dietatka.
Pokial ide o to co sa deje vo fanosti – nedavno sa na ihrisku pozeral film o zivote Pana Jezisa predabovany do jazyka kmena Bongo. Nevadi ze ti, co nie su bongo nerozumeli :) Br. Peter odisiel na duchovne cvicenia a na nejaku operaciu, o. Jose Maria sa tiez isiel preliecit, kucharka Mama isla na vianoce domov a o. James pojde tiez na mesiac prec, takze sa nam to tu trochu preriedilo. No mame tu br. Steva a br. Josepha, o. Shyjana, este zopar chlapcov a jedna druhu :)
Na nedelu Krista krala sme pripravili pesnicky na omsu a nejak nam to celkom vyslo, aj bez nacviku. Majka G. tiez hrala a tak hudba nabrala zivsi raz. Na druhej omsi bola birmovka a po omsi procesia okolo ihriska, vazenia a naspat ku kostolu, aj s pozehnanim. A zajtra je opat sviatok, obnova slubov sestry Shanty a krsty....
Albinovi nedavno zomrela mama. Rodina bola v cattle campe (v „dobytcom tabore“ :) kde na noc zgrupuju kravy) a mama odisla do lesa a nevratila sa. Napokon ju nasli niekde v lese ale bez zivota a nik nevie, co sa stalo. V dedine je este stale prilis mokro a tak ju pochovali v cattle campe – hrob len prisypany pieskom; ak ho neohradia, coskoro ho kravy udupu. Albino prosil o. Jamesa aby isiel do cattle campu a modlil sa za mamu, aj ked nebola pokrstena. A tak sme sa vybrali aj my s Majkou B., Santinom a Mariom. Cestou sme odviezli potraviny do satelitnych skol v Malual Mok a Mabior Yar. Prvy krat som bola v cattle campe. Uz z dialky bolo vidno dobytok a mnozstvo dymu. V cattle campe su stovky krav, ktore odtial potom vyhanaju na pasu. Pasu ich vacsinou mali chlapci, no v cattle campe su cele rodiny. Ich domacnostou tu je len provizorny pristresok, v ktorom sa da pohybovat len po stvornozky. Maju tam niekolko hrncov a nadob a to je asi vsetko. Poobliekani su uplne divoko, deti su nahe alebo takmer nahe v spinavom roztrhanom obleceni, vacsinou su ovesani koralkami, vo vlasoch maju vsetko mozne, v usiach nausnice alebo farebne snurky, tvare ponatierane popolom, v rukach palice a najdu sa aj ine zbrane. Vacsinou su bosi, ale inac sa radi paradia (svojim stylom :)) a strasne radi sa fotia. Ked sme prisli blizie, videla som dieta ako si pod prudom umyva ruky a myslela som, ze ako dobre, ze tu maju pumpu s vodou...haha, nebola to pumpa a nebola to voda... dieta si umyvalo ruky pri krave pod prudom mocu. Ak nemaju vodu, aj toto puzivaju na umyvanie ruk, nadob, pasterizaciu mlieka.... a kravsky moc povazuju za nesmierne zdravy. Len co sme vystupili z auta, zistila som ze pod nohami mam nie piesok, ale popol. Na mnohych miestach tu tleli ohniky zvlastneho zapachu. No ano, pouzivaju co maju najdostupnejsie: kravsky hnoj zbieraju do ruk, prepracuju ho ako cesto a rozotru na zem do tensej vrstvy aby sa ususil. Potom ho pouzivaju ako palivo na varenie a odhananie komarov. Po navrate vsetko oblecenie aj sandale museli ist do vody. Pri hrobe sme sa modlili ruzenec a modlitby za zomrelych a zaspievali sme zopar pesniciek, o. James mal kratky prihovor a potom isiel odviezt Gatka-Abrahama do Thiet (pre spravanie ho vyhodili zo skoly aj z internatu tyzden pred koncom skolskeho roka, aspon ze mu dali moznost napisat koncorocne testy), kym my sme sa presli cattle campom a urobili zopar fotiek.
No a tak si zijeme... oblecenie sa nam rozpadava, posledne zasoby sladkosti sa davno minuli, obcas nas potrapi zaludok alebo kasel, potkan alebo skorpion, had alebo zaba, jasterica alebo komare, smradlave chrobaciky alebo mravce, vcely alebo ina haved, obcas myslienky alebo nepochopenie. To co je niekedy najtazie je rozumiet niekomu, kto od narodenia zije vo svete, ktory je pre nas nepochopitelny, ked my sme stravili zivot vo svete, ktory je pre nich nepochopitelny a nepredstavitelny. A horsie je ak niekto nie je ochotny pochopit, ze inde to moze byt aj inac, a moze to byt tiez dobre, spravne alebo nespravne...
Ale clovek sa vela uci... aj ze sa da riad umyvat mydlom na pranie, zachod cistit pracim praskom, flaky z oblecenia odpravat suchym samponom, maso piect na ohni na palickach z bicykla, hrnce prenasat nie pomocou utierky ale listia alebo kusa kartonu, ryza na varenie sypat do vriacej vody, placky potierat olejom pomocou kuska tekvice, cesnak pucit poleziacky v umelej flasi trieskanim o strom, cierne korenie drvit medzi dvoma lyzickami, jest akekolvek jedlo rukami, pouzivat vodu namiesto vreckoviek a toaletneho papiera, odmietnut ziadost o ruku od chlapca ktory este nedokoncil zakladnu skolu a je mozno o 10 rokov mladsi, merat uhly uhlomerom nakreslenym na euroobale, rysovat kruznice ceruzkou uviazanou na spagate, doucovat socialnu nauku alebo biologiu po anglicky v krajine ktoru nepoznate, riesit matematicke ulohy uplne inym sposobom akym ste sa kedy ucili, podat ruku malomocnemu a viet jeho ruky bez prstov tlieskat a spajat sa v modlitbe, zabijat hady skalami a plechovicami, chytat skorpiony do kelimkov od masla, osetrovat obrovske rany len jodom, viezt sa na pickupe rychlostou pri ktorej vam aj oci veju, modlit sa za zomrelych vedla tancujuceho svadobneho sprievodu, vidiet zivot hned vedla smrti, lasku hned vedla nenavisti, usmievat sa ked sa chce plakat, tesit sa zo studenej vody a pripaleneho jedla, chapat nepochopitelne, tesit sa z tanca a uspechu, prekladat pocas pozerania filmu – z anglictiny do anglictiny, pocut slovenske Mam ta rad a Dakujem v krajine ako je tato, citat podakovanie za test od ziaka......... To clovek hocikde nezazije... Dodava to neopakovatelnu chut kazdemu dnu a meni pohlad na svet, na zivot.
Nie vsetko je jednoduche, ale vidim akolo seba vela dobreho, zmeny, pomoc.... a to z velkej casti vdaka vam, vasej pomoci, podpore a modlitbam. Velmi vam vsetkym dakujem a ubezpecujem vas ze aj ked nepisem casto a neospovedam na vsetky maily a spravy (nemozem sa dostat na stranku priamo), myslim na vas v modlitbach. Budte aj nadalej v modlitbach s nami.
Prajem vsetkym krasne a pozehnane prezitie Adventu, pokojnu pripravu na Vianoce a vela sil a radosti do kazdeho dna.
GBY+
Renata - Ayen