Srdecny pozdrav z teplych krajin vsetkym vam do studenych krajin :)
Ubehol dalsi mesiac od posledneho mailu, tak aspon zopar riadkov, hoci sa tu vela specialneho neudialo... Alebo mozno pre mna su uz niektore veci bezne, aj ked pre Majky je mnohe nove, co mozete  vidiet ak si precitate Majkin blog.
Hovorim, ze pozdravujem z teplych krajin, ale pravdu

povediac, pocasie je tu momentalne dost premenlive – v noci byva vacsinou „chladno“, co znamena, ze sa da prijemne spat v kratkom tricku bez prikrytia a vecer sa z vas vonku neleje pot, aj ked obcas sa aj o pol osmej vecer teplomer splha k tridsiatke. Cez den ale uz byva trochu teplo, asi okolo 35 stupnov v tieni a chladnejsie je, ak sa prizenie dazd, alebo burka sprevadzana vetrom. No to je cim dalej tym zriedkavejsie.
S teplym pocasim sa mi do izby opat stahuju nejake zvery, tym skor, ze moja kupelna bola trochu hore nohami: splachovanie som bambusovou palicou musela uplne odstavit pretoze voda neustale natekala. A rozpadla sa mi odtokova rurka umyvadla, takze som len podlozila vandlik, aby voda nepadala rovno na podlahu... a aspon som mala cim splachovat zachod. Predvcerom mi br. Peter rurku provizorne prilepil, no predtym ste mohli kupelnu vidiet ako po vybuchu a uprestred toho zatisie – pod umyvadlom vyrastajuce huby a pod nimi sediacu zabu. Okrem zaby sa opat vratila aj mys. Kedze sa jej nepodarilo obnovit zalepenu dieru zvnutra steny, prisla si do izby popod dvere a celu noc pilne pracovala. Jediny sposob – zablokovat dieru tehlou... No a vcera vecer som vo dvore zavrazdila hada... tak trosku adrenalinu. A ked som pri adrenaline, tak ho neustale zvysuju zlodeji – minuly tyzden chlapci jedneho vytrepali v noci v skole, kde ho nachytali kradnut potraviny.
No vratim sa k vaznym veciam. Minule som pisala o tom ako sa sestry dostali do vazenia, obvinene z toho, ze tehotnemu dievcatu dali nieco na vyvolanie potratu. Skola bola zavreta od utorka az do konca tyzdna, podobne radio a vsetky ostatne aktivity misie, pricom nemocnica bola zatvorena 3 tyzdne, kym sa aj papierovo vsetko doriesilo. Studentom secondary situaciu vysvetlili velmi dobre a tak nevyvolali nejake vacsie problemy, hoci som pocula, ze sa nasli ludia, ktori sa chodili stazovat a pripominali aj stare „hriechy“ salezianov, ako napr. to, ze niekoho vyhodili zo skoly (za to ze bil ucitela). A co s tehotnym dievcatom? Niekolko dni stravila v nemocnici, bolo to dost vazne a o dietatko prisla. Policia s „takmerotcom“ hladali po meste nemocnicu, ktora predava „lieky na potrat“, pricom vsade na to maju aj tradicne metody, nehovoriac uz o tom, ze potrat mozu vyvolat napr. aj niektore antimalarika, ktore sa bezne daju kupit na trhu. Chlapec najprv povedal, ze prevezme zodpovednost a ozeni sa, napokon vsak vyhlasil, ze sa neozeni s osobou, ktora zabila jeho dieta. No jeho otec prejavil zaujem ozenit sa s nou... Momentalne viac informacii nemam....
Skor nez sa skola otvorila, vybrali sme sa s komunitou a sestrami MSMHC na piknik k sestram FMA, co ale nebolo najstastnejsie riesenie, hoci sme sa celkom dobre zabavili, navarili,.... lebo sr. Rosa bola „velmi mila“ a z ich domu ma „velmi slusne“ vyprasila, ked ma ostatni poslali po vodu na pitie :)
Po niekolkych dnoch sme sa opat vratili k beznym aktivitam a kedze sa blizi zaver skolskeho roka, moje dni su plneeeeee matematiky... Po rannych modlitbach, omsi a nastupe v skole (ranajky si balim so sebou) ucim CRE v 4A a k jednej hodine matematiky v 5B som pridala dalsiu (kedze sestra Theresa ktora uci anglictinu odisla, vyuzivam jej hodiny na matematiku) a navyse, ked sa decka naobeduju a ja skoncim zliepanie nozok, vraciam sa do triedy a ucim tych, ktori si uvedomuju, ze potrebujeme a nestihame dobrat ucivo. Ked skoncime, odprevadzam internatne dievcata z 5B domov... nech sa nestratia. A uz cestou na obed si ma chlapci-aspiranti na boardingu (internate) rezervuju na doucovanie matematiky. A az odtial sa dostanem do izby, ktoru po prepotrebnej sprche opustam na gitary, ktore ukoncime ruzencom a rozhovormi az do vecernej modlitby. Po veceri sa vraciam na chlapcensky boarding na ruzenec a ... doucovanie matematiky, nad ktorou uz obcas zaspavame a tak uz ostava len sprcha a zalahnut... Navyse v skole vymysleli novu sluzbu ucitelov, ktori maju dozerat na cistotu v skole, plnenie povinnosti, kazdodenne pisanie kroniky a brat po mne chcel aj zapisovanie ziakov chybajucich s ospravedlnenim a bez ospravedlnenia, no skuste si predstavit, ak ma jeden ucitel okrem ostatnych povinnosti kazdy den spisat 200-300 chybajucich ziakov a vysetrit dovody ich nepritomnosti a patrat po ospravedlnenkach... (v dochadzke kazdy den triedny ucitel len zaznaci ciarku ci minusku o pritomnosti ziaka).
A tak mi cas na oddych, pranie, upratovanie, internetovanie (ak je signal) a pod. ostava vacsinou cez vikend, ak prave netreba varit alebo sa nevyvrbi nieco ine. No a v sobotu vecer si obcas uzijeme pozeranie filmu s chlapcmi, o to zaujimavejsie, ze chlapci dialogy nepocuvaju, takze im treba vsetko co sa povedalo zopakovat a vysvetlit... naposledy sme pozerali stary Karate Kid 1-3 :)
10 oktobra sme oslavili Comboni day, aj ked bez slavnostneho programu (kedze salezianske aktivity boli zatvorene) a pred dvoma tyzdnami Misijnu nedelu, ktora sa tento rok tiez zaobisla bez zvycajnych hier. Tie sa totiz po minule roky minuli ucinku a vyvolali skor zachvaty vandalizmu. Ale na omsu sme pripravili zopar pesniciek a tak aspon omsa dostala ovela slavnostnejsi raz.
V ten isty den sa vratila dychovka z Korey. Vela tam toho zazili – po prvy krat videli taku tu nasu „civilizaciu“ a okrem jedla :) sa im pacilo vsetko – koncerty, navsteva hrobu fr. Leeho, zabavny park, Zoo, skoly,... priniesli si vela darcekov a spomienok. Ked sa Santina opytali ci tam nechcel ostat, zahlasil, ze nie, ze ak tam videl nieco dobre, musi to „priniest“ sem domov.
Minuly tyzden prisiel fr. Ferringon, ktory je sice clenom komunity, no zaroven delegatom, takze vacsinu casu travi niekde inde. Takze sme mali zopar vynimocnych aktivit – dobrovolnicke stretnutie, reflexie so spovedami pred sviatkom Vsetkych Svatych, specialnu adoraciu (ktoru hodili na zodpovednost mne).
A v sobotu sme mali Teachers` day – zacal omsou (s celkom vydarenou hudbou :) ) a pokracoval programom, ktory ale tento rok dost okliestili. Navyse kazda trieda dakovala ucitelom, ktori v ich triede ucia a rozdali aj darceky... velmi mile...
Takze moje dni su viac menej plne, niekedy unavujuce, niekedy aj bolave, ale casto radostne. Clovek sa kazdy den vela nauci. Napr. to, ze mnohi sa naucili dakovat, slovami, skutkami. Mnohi podakovat ci poprosit stale nevedia, co vsak neznamena, ze nie su vdacni. Citia nieco, co nedokazu vyjadrit a nechapu, ze by to mali vyjadrit. Az po dlhom case uvidite slzy v ich ociach ked odchadzate... Navyse, my vacsinou nemame skusenosti s tym, ze sme na niekom zavisli a neustale musime byt niekomu za nieco vdacni. A to stale a stale... Ako sa asi citi mlady chalan plny sily, ktoremu niekto dlhodobo pomaha a on sa mu nema ako odvdacit a stale mysli na to, ze mu niekto neustale pomaha a ma byt vdacny... a ma pocit, ze sam vlastnymi silami nemoze nic dosiahnut a nic vynimocne urobit?
Tak isto som sa kedysi cudovala, ze decka, ktore maju taku chudobnu stravu, respektive nemaju co jest, dokazu aj odmietnut stravu. Jednak to moze byt kultura, ale moze im aj nechutit. Bezne jedia len sorghum a maize a moze im nechutit bravcovina, alebo mozu odmietnut cestoviny? Ano. Ved su to ludia ako my. Su nezvyknuti na stravu, ktoru nikdy nemali v ustach, alebo ju jednoducho nevedia pripravit. Tak ako mne nesla dolu krkom Korejska strava. Tazko pochopit, ze hladny clovek moze odmietnut jedlo, treba to zazit, prezit a vyskusat. A chapat, ze su to ludia ako my, s rovnakymi tuzbami, roznymi chutami, stvoreni v inom kute sveta....
Tiez sa niektori cudovali nad placom sestier vo vazeni a hovorili, ze pre nich by to bolo skor dobrodruzstvo. Bola to prilis nafuknuta afera? Mozno, no za tym vsetkym je nieco uplne ine. Predstavte si, ze poznate cloveka niekolko rokov, snazite sa mu pomoct ako len viete, podporit ho, radit mu a vychovavat a clovek sa pred vasimi ocami meni k lepsiemu, je vdacny, mudry, kultivovany... no pride mala kriza a clovek zabudne nie len na to, co ste prenho urobili, ale odhodi vsetko co ste ho naucili, vsetku vychovu, vsetko vychadza nazmar. Nik z nas nepotrebuje denno-dennu otvorenu vdaku (aj ked potesi) a casto nevidime plody nasej prace. No niekedy musime byt presvedceni, ze co robime ma vyznam.... a tu pride moment ked vam da clovek najavo, ze nic nedava zmysel. A prave to boli, ak sa snazite o nieco dobre a po rokoch sa ukaze ze to nemalo vyznam, alebo to malo dokonca opacny efekt...
Nastastie nech sa nachadzame kdekolvek, Boh je vzdy ten isty a je tu, pripraveny poskytnut utechu. A casto nam posiela ludi, ktori su ochotni vypocut a pripraveni potesit, s ktorymi sa da plakat i smiat.
Ako ma napriklad minule chlapci rozosmiali pribehom o tom, ako chcel Boh stvorit Evu z Adamovho rebra, no dal rebro na chvilu postrazit archanjelovi Gabrielovi. No aj ten niekam odskocil a rebro uchmatol cert. Tak ho archanjel nahanal a uz uz ho dobiehal. Chytil ho za chvost a tak chvilu bezali, ked sa zrazu archanjel potkol a spadol. Diabol utiekol, ale Gabrielovi ostal v ruke jeho chvost a ten priniesol naspat. A tak Boh stvoril Evu z certovho chvosta :) :D A moji chlapci si vysluzili nahanacku a oblievanie vodou... :) Ziaci ma na den ucitolov ovesali nausnicami, priveskom a prstenom, celenkami, gumickami a satkou, na nohy mi navliekli sandale,... a sami sa z toho velmi tesili. Chlapci z boardingu mi potriasali rukou od sameho rana a na omsi sa vsetci snazili co najlepsie hrat a spievat. Jeden chlapec, ktory nema celkom nic, prisiel za mnou a povedal, ze jeho darcekom je len velmi specialna vdaka... Vcera ma dievcata z boardingu odmietli vydat vymenou za 200 krav a chceli zbit chlapca, ktory za mna kravy ponukol :)
Najvacsim darom tu pre mna je len tak travit cas s nimi, s deckami, ktore nemaju nikoho, kto sa o nich zaujima, kto im pofuka bolacky, zdiela s nimi cas, bolest, radost, kto ich ma rad...
A co robim prave teraz? Sedim na zhodnoteni skolskej inspekcie, ktore trva uz asi 3 hodiny a este nekonci... tak aspon pisanim travim cas sedenia v horucej triede :) bezne veci o pouzivani skolskych pomocok, motivacie, ............ a ako poznam miestnych ucitelov, po odchode inspektorov sa vratia k pisaniu, opakovaniu a memorovaniu.... tak, robime co mozeme, ja momentalne divadielka na CRE a nekonecne opakovanie a vysvetlovanie na matematike:)
Myslim ze na dnes staci, aj tak neviem, kolki ste sa v citani dostali az sem :)
Dakujem za vsetky pozdravy ktore posielate, ubezpecujem vas, ze vsetky sa ku mne dostanu a doodkazuju :) Myslim na vas v modlitbach a aj nadalej prosim aj vas o modlitbu. Bez vas by to tu neslo....
Prajem krasne a pozehnane novembrove dni.
GBY+
Renata - Ayen