7. 6. 2013, Tonj – South Sudan

Pozdravujem z Tonj a prajem pozehnany sviatok Najsvatejsieho srdca Jezisovho :)

Ano, ja viem, meskam...uz davno som vam mala nieco napisat...no radsej sa ani neskusam vyhovarat na nedostatok casu a ... ok, uz som ticho :) ...prejdem radsej k veci :)

Za tie takmer 2 mesiace sa toho vela zaujimaveho neudialo...
Trochu sa nam zmenilo zlozenie komunity, no uz sa vracia do normalu: Fr. Shyjan bol na dovolenke a pokracoval na provincialne stretnutie v Nairobi, kde sa k nemu pridal aj fr. James. Br. Chisomo dostal akutne zdravotne problemy, ktore

az vyzadovali operaciu, takze tiez odisiel do Nairobi. Vsetci traja sa vcera vratili. Br. Peter sa vratil do Vietnamu. Este sa totiz stale poriadne nevystrabil po operaciach, jeho otec je vazne chory... a kedze sa br. Peter potrebuje este viac zdokonalit v anglictine, jeho predstaveni sa zhodli ze prenho bude vhodnejsie studovat teologiu vo Vietname nez v Keni. Chlapci mu pripravili pekny a vtipny i dojimavy rozluckovy program.
Dostali sme fr. Dominika z Konga, ktory tu bol ako brat kedysi davno a v r. 2011 tu skladal vecne sluby spolu s br. Charlesom. Stale tu este mame br. Steva, ktory je administratorom skoly, no a sme tu my 5 dobrovolnici plus Tony-dobrovolnik pre radio.
K sestram MSMHC pribudli 2 nove sestry, tak to maju veselsie...
Komunita zaviedla aj nejake novoty – komunitnu omsu v kaplnke vo stvrtok vecer, animovanu meditaciu vo stvrtok rano... Vraj by to malo posilnit ducha komunity. Nechajme sa prekvapit...nejaky cas bolo ovdusie na misii lahsie, volnejsie a priatelskejsie, no obavam sa ze opat zhustne...uvidime...

K nasmu mimopracovnemu programu spomeniem o. Mira, ktory sa obas zastavil – ci uz cestou do Marial Lou a z Marial Lou (kde sa s nim minule vybrali aj Majky), alebo ako naposledy, ked nam prisiel poprepajat solarne systemy, pricom tu stravil viac dni, takze aj omse a spoved v slovencine dobre padli.

Turice boli tusim nedavno. S pripravou to bolo tento rok trochu vtipne. Nie len, ze sme v tom tyzdni mali v skole sportove dni, ale zacalo aj castejsie prsat, co je tu dost vazna komplikacia, ale to spomeniem neskor. Takze sme vybrali zopar pesniciek a od pondelka sme zacali seriozny nacvik s chlapcami a dievcatami z boardingov, aj niekolkymi deckami zo skoly. Vacsinou sme nacvicovali na sesterskej misii pod mangovnikom, ked poprchalo tak v hale. Bezprostredna trojdnova priprava vsak uz bola v kostole. Ohlasili sme nacvik o pol piatej a okolo piatej sme zacali. Potom o siestej boli vo stvrtok modlitby so vzyvanim Ducha Svateho, v piatok adoracia a v sobotu modlitby na sposob Jesus Youth (mladeznicka modlitebna skupinka, ktora sa stretava raz do tyzdna – modlime sa, cita a zdiela sa zo Svateho pisma, spievaju ukazovacky a pod...). Samotne Turice boli fajn, ako vzdy s dvoma omsami.
Pat dni nato sme mali sviatok Panny Marie Pomocnice Krestanov. Urcite som uz spominala ako pri bombardovani Tonj tusim v r. 2001 priletelo lietadlo a zhodilo 14 bomb. Ludia isli v procesii prave na tento sviatok. Bomby vsak celkom „mimo planu“ leteli uplne inde a nikomu sa nic nestalo! Takze sestry MSMHC pripravili slavnost, ale omsa bola vo vnutri v hale, cize dnu bol totalny natresk, lebo len stredoskolaci bezne halu takmer zaplnia, plus prisli FMA sestry s deckami a ucitelmi, zvysok nasich aspirantov a zopar deciek z dalsich skol. Pesnicky tentokrat pripravili sestry a procesia sa nekonala. Po omsi mali stredoskolaci sutaz – Marian Quiz – otazky o Panne Marii od vymyslu sveta. Este ze mali na pripravu brozurky, alebo o niektorych otazkach som ani ja nemala sajnu. Studenti aj ucitelia su rozdeleni na 4 skupiny (houses) – Comboni, Savio, Bosco a Bakhita (tam patrim aj ja). Uz si nepamatam kto vyhral ale Bakhita house ziskal 2 miesto. Potom nasledoval basketbal medzi ktorymisi 2 housami a vecer zas futbal medzi dalsimi dvoma. Futbal vyhrala Bakhita :)
Dalsi sviatok bolo Bozie Telo, ktore sme ale oslavovali minulu nedelu. Kedze minuly tyzden mala velka cast deciek skusky, nacvicovali sme len v sobotu, takze spevy boli dost o drzku. Ale omsa bola super a po druhej omsi bola procesia s pozehnanim od kostola okolo Freedom Square (co je Namestie slobody a ihrisko v jednom), vazenia a objazdu az pred kostol.
A aby toho nebolo malo, dnes mame Najsvatejsie Srdce Jezisovo. Nacvik sa bude konat 15 minut pred omsou (aj tak su dievcata na prazdninach) a omsa by mala byt 6:45 vecer.

Pokial ide o skolu, spominala som sportove dni pred Turicami. Vpodstate islo o loptove hry – futbal, volejbal a basketbal + stolny tenis. Stolny tenis sa hraval cez obednajsiu prestavku, ostatne vacsinou okolo piatej, no vdaka dazdu sa vsetko nejak poposuvalo, nieco sa hralo aj pocas poobednajsich vyucovacich hodin... No bolo to celkom fajn a okrem stolneho tenisu Bakhita vyhrala vsetko :) Bakhita is the winner!  :) (Bakhita je vítaz) Navyse sportove dni vyvolali medzi chlapcami asi nejaku „nakazlivu“ chorobu – jeden po druhom chodili za mnou s tym, ze chcu ist do nemocnice, lebo maju malariu – boli ich cele telo a citia strasnu unavu. A tak som sa viacej pytala – kde to najviac boli, ci hrali futbal, volejbal, basketbal a ci pred tym trenovali... :) nova choroba sa ukazala byt svalovicou po sportovani bez predchadzajuceho treningu :)
Takze v skole je celkom zivo. Aj ked sa stane nieco take ako pred mesiacom – prvak (mimochodom prepadol minuly rok a bol prijaty podmienecne) nebol spokojny s tym ako napisal test.  A samozrejme ze na vine bol br. Steve, ktory im dal test. Kedze sa o tom na hodine hadal, brat ho poslal von z triedy.  Chalan na druhy den prisiel do skoly s kovovou tycou. Ked mu ju niekolki chalani zobrali, vytiahol na brata poriadny noz. Dvaja z chalanov ktori ho zadrzali a vzali mu noz utrzili nastastie len drobne skrabance.
Aj na hodinach je veselo. Dostali sme sa k pribehom pocnuc zvestovanim narodenia Jana Krstitela az po najdenie Jezisa v chrame. No chlapcom sa nezdalo, ako Alzbeta mohla vo vysokom veku pocat dieta a navyse ked aj Zacharias bol stary. Chceli vediet ci pocala este pred jeho navratom z chramu, ci to bolo z moci Ducha Svateho, alebo s pomocou Zachariasa. A hovorili, ze ved „Zacharias anjelovi neveril, uz bol stary a vedel ze nie je schopny...ved aj predtym to skusal, tak naco skusal opat?“ A ci Simeon zomrel ihned potom ako sa stretol dietatkom Jezisom...Tak su z toho celkom zaujimave debaty...
Minuly tyzden sme mali skusky. Aj tam sa objavili zaujimave odpovede – Panna Maria bola pocata z Ducha Svateho, dieta pozdviho lono Alzbety, alebo dieta sa od radosti smialo v lone Alzbety, tvoja dusa bude prisahat (namiesto bude prebodnuta mecom), prorokyna ktora sa stretla s malym Jeziskom v chrame sa volala kral Herodes, Mesias je Bozi pomazany, ktory je vybrany aby ho specialnym sposobom zachranil,.... a este kopec dalsich vtipnosti, vacsinou sposobenych nespravnym hlaskovanim.
Aj zvonku na skole sa stale nieco deje. Zopar usilovnych clapcov bez naroku na odmenu skolu v januari vymalovalo (bez omietky). Teraz prislo niekolko robotnikov z Wau, ktori skolu omietli a nanovo namalovali...A prekryli aj cast napisu na skole, ktory namaloval br. Peter den pred svojim odchodom. Aj takto sa tu robi robota... Kto vie, mozno o par mesiacov budu do stien vrtat diery a omietat a malovat opat :)
David, chlapec z Wau, ktoreho som ucila anglictinu musel ist na nejaky cas zo zdravotnych dovodov domov a ja som myslela, ze budem mat viac casu. Ale akosi sa vzdy nieco objavi...
Ak mi treba nieco urobit, oprat, nachystat pripravy, pesnicky na sviatok, opravit testy alebo cokolvek ine, musim to stihat rano (ak neucim), lebo poobede uz nemam sancu – vacsinou ucim poobede, dam si obed a idem ku chlapcom na study. Aaaach, tak sa im nechce... Po obede sa bud skvaria na slnku pri volejbalovej sieti, alebo si lahnu a tak ked je cas na ucenie, bud potrebuju sprchu, alebo prat, alebo jest, alebo sa zo spiacej polohy lezmo v posteli presunu do spiacej polohy sediacej pri stole...a dosiahnut ticho, to aby som behala z jedalne pod palmy, za boarding a opat dookola...tak sa im ucit nechce, skoro ako mne v ich veku :)
Potom utekam na gitary, alebo nacvik spevu, ruzenec, opat study (studium), vecerna modlitba, vecera a study (mohla som si dovolit doucovat aj vecer, kedze tu br. Chisomo nebol :) ). Pri prilezitosti sviatkov alebo ukoncenia testov, sme obcas pozerali video nie len v sobotu. Br. Steve chlapcom pustil Harryho Pottera :) Myslim, ze z toho nerozumeli takmer nic, ale mali obrovsku zabavu a je veru zazitok pocuvat ich reakcie :)
Ja zas mam zabavu v mojej sprche – nie len ze mi voda len pomalicky tecie, ale teraz cez obdobie dazdov ani mne ani Majke B. neodteka. Naopak, aj odtecena voda z umyvadla sa tusim po navsteve v kanali vrati a naplni sprchu... Tak mam v sprche plno vody a zapach aj v izbe. Nesprchovat sa neda, ale pravam pri kohutiku vonku a minule, ked sa nam nenaplnala vodna nadrz, prala som vonku za boardingom, ked chlapci odisli do skoly.
Nedavno som v piatok mala trosku casu, tak som s fr. Jamesom, Stevom a miestnym katechistom isla do Laicoku. Urcite som niekedy spominala, ze do tejto kolonie malomocnych vozia kazdy tyzden pridel jedla, obcas nejake obleceniea pod. a cez vikend chodia aj sestry, alebo Majka G. osetrit rany, vysetrit chorych... Kym ostatni rozdelovali jedlo, ja som osetrila rany niekolkym malomocnym. Casto im najprv treba vodou umyt chodidla cele od hliny a piesku, az sa pod vrstvou spiny objavia rany. Vacinou su strasne hlboke...az do kosti...az do srdca... Odvrhnutie, chudoba a bolest... Takto tam ziju cele rodiny. Aj provizornu skolu maju, pod stromami... Kostolom su brvna medzi stromami a ludske srdcia... Este ze sa najdu ludia, ktori sa snazia pomoct. Teraz im napriklad stavaju latriny...pre dostojnejsi zivot.
Ked uz sme pri takychto citlivych temach, opat ma prekvapil jeden z pribehov, ktore tu nie su neobvykle. Pri bojoch medzi dedinami zabili mladeho chlapca. Jeho brat si napriek prehovaraniu priatelov zadovazil zbran a spolu s bratrancom sa vybral brata pomstit. Pritom jedneho cloveka zabili, dalsieho ranili a usli. Kedze ich policia nemohla chytit, posadili do vezenia na niekolko tyzdnov otca jedneho z nich a mamy oboch chalanov...vraj kym sa neprihlasia na policii. Ani dalsi clenovia rodiny ich nemohli velmi vo vazeni navstevovat, lebo by zavreli aj ich...
Medzitym ako toto pisem, odbehla som s fr. Jamesom a deckami zo skoly k jednej rodine. Jednemu z mojich malych gitaristov-zaciatocnikov zomrela v Jube mama a tak poziadali fr. Jamesa o modlitby... Pomodlili sme, zaspievali a isli naspat...

Uz som spomenula pocasie. Popravde sa niekedy velmi neviem rozhodnut, ci mi viac vyhovuje obdobie sucha, alebo obdobie dazdov. Obdobie sucha ma tu vyhodu, ze sa plany nemenia kvoli dazdu a najma – minimum komarov. Teraz som taka dostipana, ze som sa nedavno v noci zobudila na strasne svrbenie na nohach. Ked vojdete do izby, alebo do kaplnky, pocujete jemny orchester pistiaceho hmyzu. Cele roje komarov bzucia a hryzu ako dive... vyse 20 stipancov na polovici jedneho  lytka nie je nic nezvycajne... No aj ine tvory sa objavuju – nedavno som videla dva obrovske cierne skorpiony. Boli viac nez 10cm dlhe. Jedneho kucharka uskvarila v oleji, druheho sme zabili tak, ze sme nan hodili velku dosku. Aj hadov je teraz dost. Pred dvoma dnami sa mi jeden presmykol pomedzi chodidla, za co si vysluzil smrt ubitim... A kedze som ja kedysi Davidovi ukazala uskvareneho skorpiona, on mi na druhy den vo vedre doniesol korytnacku. Strasne smrdela... :)
Takze teraz tu prsi v priemere mozno kazdy druhy den, najcastejsie poobede a vecer, no zato teploty sa z horucavy dazdom znizia na prijemny chladok. Najprv sa prizenie silny vetrisko a potom prudky dazd s blyskanim a hrmenim. A ked hovorim, ze dazd je prudky, tak naozaj je...za moment premoknete do nitky. Prave preto je dazd komplikacia – plany sa menia, lebo ak ludia niekam nepridu pred dazdom, tak nepridu vobec, alebo az neskoro po jeho skonceni. No necudo. S dazdom sa aj povetrie ochladi a kedze ludia nemaju prsiplaste (dazdnik sa vo vetre dolame), ak zmoknu do nitky, hned mrznu (pri teplote okolo 25 stupnov celzia) a prechladaju. Navyse, jedina vhodna obuv do takehoto pocasia su gumaky, lenze tie takmer nik nema. Ked, tak idu naboso, aj tak su zvyknuti chodit bosi (len rozbite sklo a trne v blate nevidno). V zabkach sa do blata zaborite tak, ze ich nemozete vytiahnut. A ja, ak dazd necakam, chodim v botaskach. Nie je prijemne brodit sa v smyklavom a lepkavom bahne, alebo v studenej mlake do stvrt lytok... Vzdy chvilu postavam pred mlakou ktora sa neda obist, rozmyslam, ktoru nohu do nej strcim ako prvu a spievam si: I believe I can flyyyy... :) A tak je len prirodzene, ze do dazda sa nik nepusta. A aj ked sa stihnu decka zist do haly, ci kostola pred dazdom, cez okna bez skiel na vsetkych tak ci tak leje a plechova strecha tak zosilni zvuk dazda, ze nepocut ani cloveka s mikrofonom... A ked uz sme pri streche, ta na mojej izbe trosku preteka, takze mi pri kazdom dazi nakvapci uprostred izby mlacka, ktoru oblubuju najma zaby zvonka.

Uz pozeram, ze vela pisem, ale neda mi este nespomenut Jamesov vtipny bod na debatu o vyhodach cestnej dopravy v porovnani s leteckou: Zabijanie ludi. Lietadlo zabilo vela vyznamnych osobnosti ako naseho draheho dr. Johna Garanga. A cesty este nikdy nezabili ziadneho prezidenta na tomto svete... a este aj ine, ale o tom mozno inokedy... :)

Opat sa ospravedlnujem za oneskorenie a preklepy a znova a znova vam dakujem za modlitby. Myslim, ze bez nich by som tu uz davno nebola. A tiez prosim, aby ste v modlitbach pokracovali aj nadalej...lebo vase modlitby za misie z vas tiez robia misionarov.

Prajem krasny junovy cas plny radosti a pokoja.
GBY+
Renata-Ayen