Nedeľa 3. 10. 2010, Gumbo - Juba 
Dnes vás pozdravujem z Gumba a tu je niekoľko zážitkov z posledných dní. Myslím, že som nepísala od stredy obeda. 
Vo štvrtok poobede sme s dievčatami boli v centre Langata, kde sme tiež pomohli s doučovaním. Po obede bol program

a boli sme aj v slume Kuwinda... no človek až tam vidí, že to, čo je na obrázkoch a to čo počuje o živote v slumoch je naozaj – krásne deti sa hrajú na smetisku - bosé a kašľajúce, niektoré so svrabom.... Nadšene nás chytali za ruky a nechceli sa pustiť....rozradostené, že im niekto venuje pozornosť...
V piatok ráno sme leteli z Nairobi asi s ¾ hodinovým oneskorením... a videli sme, že našu batožinu nedávajú do lietadla..... Po prílete sme zistili, že chlapcom batožina došla a naša dôjde večer o pol štvrtej.... Vraj sa nezmestila do lietadla... a z USA sa cez Keňu vracal juhosudánsky prezident a tak naše kufre dali do jeho lietadla.... Lenže ho vítalo veeeeľa ľudí.... tak sme ho teda videli aj my, no čakali sme asi 3 hodiny na odvoz.
Prišiel po nás indický salezián father Dominic... dali nám s Monikou spoločnú izbu, chlapci majú samostatné.... Je to tu veľmi fajn...a je tu veľa žiab a veľkých jašteríc... Jedna nás v izbe chráni pred komármi. Domy v Gumbe sú zväčša okrúhle, hlinené, vystužené konármi, so strechou z nejakých dlhých tráv, či čo je to.....
Večer sme išli po kufre. Môj došiel, ale Monikin strávil noc v prezidentskom paláci, čo sme zistili po asi 3,5 hodinovom čakaní a vybavovaní s ďalším saleziánom... tu robia na úradoch veci tak, že vlastne nič nerobia ... aj keď čaká 10 ľudí.... ale nikto sa nad tým nevzrušuje.... Neskôr bola fajn večera - ryža, zemiaky, zelenina, cestoviny, banány... podobne ako na obed a aj dnes, plus rizoto a mäso..... ale veľmi chutné. Varia to dve černošky. Jedna z nich má päťmesačné bábätko Grace.
Včera sme boli opäť v meste kúpiť letenky - pôjdeme s Monikou vo štvrtok do Wau lietadlom s jedným nemeckým lekárom a potom do Tonj. Pali bude šéfovať stavbe školy, Jožko učiť a Tomáš poľnohospodáriť.
Cestou išli s nami nakupovať aj nejaké černošky, takže sme sa viezli v zadnej časti takej terénnej Toyoty,... no poviem vám, že keď sa odbočí z hlavnej cesty, je cesta oveľa horšia než naša poľná traktorová.... Takže nás poriadne ponadhadzovalo... ale byť na takom sudánskom trhovisku, to je poriadny zážitok.... Asi taký istý majú s nami zase tunajšie deti, ktoré sú asi najčernejšie na svete. Sú veľmi milé... celkovo sú černoškovia zatiaľ fajn – usmievajú sa, podávajú nám ruky, poradia keď treba.... takže zatiaľ len dobré skúsenosti... A ešte jedna špecialita – nie je to nič nezvyčajné, keď sa muži držia na ulici za ruky.
Dnes sme boli na omši v Mori. Pôvodná cesta je zarastená, tak sme išli okolo Nílu, často cez
trojmetrovú trávu...navigovali nás dvaja chlapci, čo bežali pred nami :-D - robili nám GPS :-) Zapadli sme trochu do bahna a tak sme museli tlačiť auto... A tá omša bola v jazyku Bari, tak sme veľa rozumeli. Potom sme boli pozrieť aj novú školu – vraj jedna z najmodernejších v Jube. Ak pôjde internet, pridáme tu aj nejaké fotky.
No, zážitkov na mraky.