Keňa - Malindy, 17. 7. 2014
Pozdravujem z Afriky
Nedajte sa zmýliť diakritikou. Naozaj som po roku opäť v Afrike. Tentokrát však nie v mojom obľúbenom Tonj, ale v Malindi v Keni.
Čo všetko sa za ten rok udialo? Bolo toho veľa, ale v skratke – učila som v Hladovke štvrtákov a angličtinu aj šiestakov, podarilo sa mi urobiť prvú atestačnú skúšku, užívala som si čas doma s rodinou...
8. 7. ráno sme vyštartovali z domu, cestou sme sa kde kade zastavili, až som sa zrazu opäť ocitla v lietadle, tentokrát s Mirom. Podvečer sme pristáli v Istanbule, odkiaľ sme vzlietli po polnoci, asi po 7 hodinách čakania. V Nairobi nás privítalo nové ráno a Dária s Ivkou a stredajší deň sme strávili s nimi na Slovenskej misii.
Vo štvrtok ráno ma odviezli na miesto kde stáva autobus, v ktorom som strávila nasledujúcich takmer 12 hodín. Cesta bola dlhá. Myslela som, že uvidím nejakú divočinu, ale najčastejšie pozorované objekty boli oproti idúce kamióny :) Akurát kúsok za Nairobi som zbadala niečo z afrického zvieratstva: najbližšie k ceste sa pásli stáda kráv a kôz, ale posedávali tam aj skupinky sivých opíc s červenými za...zadnými časťami tela :) Kúsok ďalej bolo niekoľko žiráf a v diaľke som rozoznala stáda zebier (áno, konečne som sa presvedčila,
Slovensko - Hladovka, 21. 8. 2013
Opäť po dlhšom čase vás všetkých srdečne pozdravujem. Áno, s diakritikou...zo Slovenska...
Výhovorky? Nemám... nedám... :) Možno akurát tak aklimatizácia môže poslúžiť ako dôvod, že sa s opisom posledného mesiaca v Tonj tak oneskorujem...no tá ešte stále trvá...
Nie je ľahké zalietať v mysli tak ďaleko, do spomienok, ktoré sa niekedy ešte stále zdajú reálnejšie ako realita. Pomáham si denníkom, hoci nie všetko sa dá dôkladne opísať a to čo je najbližšie srdcu sa hádam nedá opísať vôbec. V denníku ešte stále ostáva kopec toho, čo som vám nenapísala... niekoľko pekných i ťažkých momentov, príjemných i nepríjemných zážitkov. No mnohé z nich sú také osobné či také neuveriteľné či nepredstaviteľné, že ich človek musí sám zažiť.
Takže najprv taký mix z denníka:
Niekoľko doobedí a večerov som znova strávila s Davidom nad angličtinou, no on napokon kvôli žalúdočným problémom opäť odišiel... Stretli sme sa však znovu, keď sa vo Wau prišiel s nami rozlúčiť. Odprevadil nás na letisko a na pamiatku mi priniesol darček – krásnu plachtu, ktorú pre mňa vyšila jeho mama. No bolo mu smutno a pýtal sa, kto ho bude učiť angličtinu keď sa vráti do Tonj...
V škole som učila ako vždy, s druhákmi som dokončila tematický celok, zvládli aj test a niekoľko aktivít, zopár hier a piesní.
Južný Sudán - Tonj, 12. 6. 2013
Pozdravujem vas z Tonj s prosbickami malickymi :)
Cas sa nam krati, ach… uvidime, ci vam stihnem este nejaky mailik napisat pred odchodom, alebo az z domu… Teraz len tolko, ze sa este stale mame fajn, aj ked niekedy bojujeme a bojujeme, ale to asi patri k misii. Ja sa uz doma pomaly snazim najst si nejaku pracu ale zatial akosi nic a nic…
Takze ak by ste nahodou o niecom vedeli, mozete dat vediet :)
… ak by sa nieco naslo pre osobku s pedagogickym vzdelanim (ucitelstvo pre prvy stupen ZS + ucitelstvo vseobecnovzdelavacich predmetov – anglicky jazyk a literatura)…
… s laskou k detom, chudobnym, chorym a ubolenym ludom a k hudbe…
… s jazykom a usami prepinatelnymi zo slovenciny na anglictinu a naopak…
… so skusenostami z prace na slovenskej zakladnej skole (2 roky), zakladnej a strednej skole v Juznom Sudane a skole v Keni (neformalne vzdelavanie pre deti z ulice)…
… so skusenostami s pracou v extremnejsich podmienkach a s pracou s detmi, ktore ziju v podmienkach, ktore su ine ako tie nase…
Zivotopis alebo doplnujuce doklady v pripade zaujmu poslem mailom :)
Nemusi ist len o pracu v skolstve, rada privitam aj ine napady…
A dalej vas prosim len zas a znova o modlitby za nas a nase decka tu. Zivot v misiach a ani navrat z misii nie je lahky, ale s bozou pomocou sa mozu diat poriadne zazraky… Tak na nas myslite…
Aj my na vas… v modlitbach…
Majte sa krasne a poslite nam este trochu dazda :)
GBY+
Južný Sudán - Tonj, 7. 6. 2013
Pozdravujem z Tonj a prajem pozehnany sviatok Najsvatejsieho srdca Jezisovho :)
Ano, ja viem, meskam...uz davno som vam mala nieco napisat...no radsej sa ani neskusam vyhovarat na nedostatok casu a ... ok, uz som ticho :) ...prejdem radsej k veci :)
Za tie takmer 2 mesiace sa toho vela zaujimaveho neudialo...
Trochu sa nam zmenilo zlozenie komunity, no uz sa vracia do normalu: Fr. Shyjan bol na dovolenke a pokracoval na provincialne stretnutie v Nairobi, kde sa k nemu pridal aj fr. James. Br. Chisomo dostal akutne zdravotne problemy, ktore az vyzadovali operaciu, takze tiez odisiel do Nairobi. Vsetci traja sa vcera vratili. Br. Peter sa vratil do Vietnamu. Este sa totiz stale poriadne nevystrabil po operaciach, jeho otec je vazne chory... a kedze sa br. Peter potrebuje este viac zdokonalit v anglictine, jeho predstaveni sa zhodli ze prenho bude vhodnejsie studovat teologiu vo Vietname nez v Keni. Chlapci mu pripravili pekny a vtipny i dojimavy rozluckovy program.
Južný Sudán - Tonj, 14. 4. 2013
Vsetkych vas pozdravujem z Tonj
Bude to asi otrepane ak sa opat budem ospravedlnovat ze som sa dlho neozvala, vsak? Tak tuto cast preskocim, nech setrim casom a priestorom :) Za posledny mesiac sa toho udialo az az, takze spomeniem co najviac a zvysok si necham na neskor, aby ste mali co citat aj ked sa nic zaujimave neudeje :)
Myslim, ze zacnem Velkou Nocou. Napriek tomu, ze jej predchadzal 40-dnovy post, bezprostredna priprava sa z roznych objektivnych a subjektivnych pricin trochu oneskorila. Chlapci pripravovali Krizovu cestu, no na nacviky spociatku akosi nik nechodil. Pokial ide o nacvik spevu, sestra pripravila dve nove piesne a mame aj kopec starych, ale decka, ktore su tu nove ich nepoznali. Ale nejak som sa tentokrat kvoli tomu nenervacila, aj ked som niekedy zartom somrala – 5. prikazanie – nezabijes, nezabijes, nezabijes :)
Južný Sudán - Tonj, 7. 3. 2013
Pozdravujem vas vsetkych z este stale ciastocne prazdninoveho Tonj.
Hoci februar je o nieco kratsi nez ostatne mesiace, pre mna bol celkom zaujimavy, takze asi bude nacase opat sa s vami podelit o niekolko zazitkov.....
Naposledy som pisala pred sviatkom svatej Bakhity. Predchadzalo mu len zopar nacvikov s gitaristami, s 3-5 spevakmi (resp. spevackami + vratnikom na misii sestier :) ) a tymi nasimi asi 9 aspirantami, a tak to aj vselijako vyzeralo :) ale pesnicka o svatej Bakhite nam vysla a oslavili
sme... neskor poobede aj posedenim pri caji (a pizzi!!!) u sestier FMA.
V tom case mi pisal fr. Miro z Rumeku – knaz a zaroven solarny technik, slovak – ci nechcem ist s nim do Gordhim, ze tam ide montovat solarny system na porodnicu, z projektu za ktory je zodpovedna Monika. A tak som sa zaliskala fr. Shyjanovi a po otazkach typu ci nemam nejaku surnu robotu som dostala povolenie na vylet, juchuuuu :) A tak sme v pondelok po slovenskej omsi nasadli do auta napakovani ako sardinky spolu s lekarom, ktory isiel zaucat porodnu asistentku do tajomstiev ultrazvuku.
