Najprv sa ospravedlnujem, ze pisem bez diakritiky. Kedze nemozeme byt dve za jednym notebookom a Monika na svojom poctivo pracuje, pisem na pocitaci jedneho z bratov a ten tu slovenske pismenka nema :-) A asi najcastejsie budem pisat tu a takto hromadne. Jednak pre nedostatok casu a jednak pre pripojenie na internet… nie vzdy rychle, ak vobec mozne. Tak si to teraz uzijem a napisem dlhyyy mail. Som zvedava, ci vydrzite citat az do konca :-) Co najskor by mali pribudnut aj nejake fotky. Musim povedat, ze sme sa tu celkom udomacnili. Uz vieme, kto je kto, kde a kedy sa co pravidelne kona… teda takmer :-) V poslednom case sme veru dost
Príchod na miesto nášho pôsobenia. Pozdravujem vás všetkých z Tonj Vo štvrtok sme konečne prišli na miesto nášho pôsobenia. Cesta bola veľmi zaujímavá, veď posúďte sami. Z Gumba sme vyrazili v piatok 8. 10. 2010 okolo deviatej ráno, spolu s nemeckým lekárom, ktorý smeroval do Wau. Na letisku je odbavovanie také chaotické, že sama by som sa z toho v živote nevymotala. Kontrola príručnej batožiny? Nemajú na to skener, takže to robia ručne-stručne: všetko vám pekne prehrabú... Lietadlo letí z Chartúmu cez Jubu do Wau. Ale kedy? To vám nik nepovie. Jednoducho prídete do čakárne a čakáte a dúfate, že zachytíte nejaké zrozumiteľné hlásenie.
Pondelok, 4. 10. 2010, Gumbo Vložila som na stránky nejaké fotky, aby ste videli že som OK :-) To som si adoptovala tu v Gumbe :-) To bábo, nie tu jaštericu:-) Bábätko je Grace... a jašterica, tých je tu plnoooo, všade, ako aj žiab.... ale sú užitočné, pretože chytajú hmyz...žaby sa nám tisnú do izby a jaštericu - takú trochu menšiu mame v izbe namiesto domáceho zvieratka, ale videli sme už aj také do pol metra.... :-) Ináč tu nevidno nič také nebezpečné, .... sú tu aj blikajúce svätojánske mušky a trojcentimetrový pavúk, ale ten iba na zábradlí a iba večer.... -:) A čo tu robíme teraz? Väčšinou sa venujeme deťom. Chodia tu hlavne chlapci. Modlime sa s nimi, hráme futbal alebo všeličo iné....teplo-neteplo, piesok-nepiesok, špina-nešpina.......skrátka sme s nimi a čakáme na štvrtok, keď poletíme s Monikou do Wau.... Chalani už začnú makať.... Je tu veľmi teplo, ale dá sa to vydržať....aj občas vonku pobehať...dosť to škvarí, ale bude aj teplejšie.... :-) Prezliekať sa často nemá význam, aj tak som hneď ako prasiatko :-) Voda tečie len studená... ale aj tá je vlastne teplá.... Snažíme sa umývať, aby sme dačo nechytili, zatiaľ sme zdraví :) Ale mali by ste vidieť, ako sa umývajú tunajšie deti.... Napumpujú vodu zo studne do lavóra, vyzlečú sa dohola, polejú sa, niektoré aj namydlia a zas lejú... myslím, že sú celkom čistotné :-)
Aj dnes sa ešte hlásim z Nairobi, z Kene. Zajtra nadránom ideme na letisko a odlietame do Juby.... potom bude spojenie asi problematickejšie...
Čo nové sme zažili? Včera sme si urobili s našimi babami slovenský cestovinový obed a poobede sme boli pozrieť v druhej polovici domu jedného kanadského kňaza, volá sa Makarius a vyfasovali sme od neho šiltovky a chlapci aj bundy do dažďa :-D
Večer sme boli pozrieť jednu sestru, čo sa stará o deti z ulice.... jejoooooo, taká „v dobrom šalená“, že až... pomohli sme doučovať deti... jedli sme cukrovú trstinu, africké banány....
Streda 29. 9. 2010, Nairobi
Hlásim sa z Nairobi, hlavného mesta Kene. Včera popoludní sme vo Viedni nasadli do lietadla, smer Káhira. Na letisku v Káhire sme sa dobre zasmiali na tom, ako piati ľudia dokážu pohnúť dav. Videli sme, že na tabuli informačnej svieti "boarding", tak sme sa tam išli pozrieť, hoci tam nestál nik, kto by nás mal pustiť... Ako sme vstali a rýchlym krokom sme sa pohli tým smerom, zrazu sa rýchlo pohli a nastúpili všetci ostatní, čo čakali okolo :-) Davová psychóza... museli sme tam však ešte chvíľu postáť :-)
Aj ďalší let bol veľmi fajn, ale z Afriky sme pod nami videli len malé svetielka, už bola tma tmúúúca... V Nairobi sme si vybavili víza a už nás tu čakala naša Klárka s Aďou a fr. Sebastiánom. Hneď ako sme si zložili veci u dievčat, išli sme na ranne chvály po ktorých nasledovala omša...Plný kostol chlapcov... černoškov, chlapcov z ulice...
Neverila by som, že hneď uvidím niečo také na vlastne oči. Najprv k oltáru pritancovali chlapci o ktorých som si myslela, že sú miništranti, no vykľuli sa z nich tanečnici :-) za nimi miništranti a kňazi. Omša bola v svahilčine, ale father Eric pridal výnimočne aj zopár slov anglicky, asi len kvôli nám, novým "muzungu"- belochom, ktorých na konci omše aj privítal. Ti chlapci spievali krásne, bolo to úplne super, plné pohybu, života a radosti... Taká skutočne radostne prežitá omša... Potom si s nami mnohí podávali ruky, vítali nás..........
Na raňajky sme mali chlieb a takú zmes čaju a mlieka... :-) chutilo to... noooo, povedzme, že sme to zjedli a aj hlad to zahnalo :-)
A potom nás Aďa uložila oddýchnuť si, aby sme nabrali sily a ona išla po svojej práci do Langaty.... mala by prísť okolo jednej. Potom asi pôjdeme pozrieť jednu rehoľnú sestru, ktorá sa stará o deti z ulice ...
Tak to je na dnes zatiaľ všetko. Tu v Nairobi prístup na internet je, tak sa možno ozvem aj zajtra... v piatok by sme mali letieť do Sudánu....
Vítam vás na mojej osobnej webovej stránke.
V utorok 28. 9. 2010 sme po ročnej formačnej príprave ako saleziánski misijní dobrovoľníci zo Slovenska nasadli do lietadla a vydali sa na cestu do Sudánu.
Naša príprava a vyslanie na zahraničnú dobrovoľnú službu sa uskutočňuje v spolupráci občianskeho združenia SAVIO a misijného oddelenia Saleziánov Dona Bosca - slovenskej provincie.
Na tejto stránke sa dozviete niečo o našej misii a možno aj všeličo iné :)
Prosíme vás o modlitby.
