9. 10. 2012 Tonj – Juzny Sudan

Srdecne pozdravujem z teplych krajin
Moje ospravedlnovanie uz poznate, takze ho preskocim :) Hoci... keby som bola pisala pred nejakymi dvoma tyzdnami, viac menej by som len skonstatovala, ze nemam nic nove...kdezto za posledne dni sa toho udialo az az...

Zacnem ale prazdninami, ktore som stravila v plnom nasadeni – rano som sa snazila vymysliet chlapcom nejaku duchaplnu fyzicku cinnost, ako napr. rubanie dreva, sekanie travy (som sa zapotila viac nez oni :) ), potom som mala s chlapcami spevacky nacvik a poobede matematiku (vsetky rocniky od piatakov az po druhakov-stredoskolakov naraz....). No nastastie sme to v zdravi prezili, aj ja aj chlapci a potom sme uz zacali ucit.

Tentokrat mam na starosti CRE v 4A. No kedze nam dali privela hodin a primalo vyucovacieho obsahu, za prve dva trimestre sa stihlo prebrat vsetko okrem asi 4 latok, ktore zaberu tak tyzden, cize opakujem, opakujem, opakujem, snazim sa co to pridat a tak.... A tiez sa pasujem s matematikou v 5B, kde mam zas opacny problem – na tych niekolko tyzdnov mi ostalo prebrat vyse  100 stran v ucebnici, ani nechcite vediet kolko latok to je....
Tieto dni som teda zaneprazdnena vyucovanim, nacvikmi na sviatok sv. Daniela Comboni, zliepanim malych aj skaredych ran, doucovanim matematiky, prepisovanim nejakych testovych papierov a obcas aj zosivanim nohavic a triciek chlapcov, ktorym neustale vyrabaju diery potkany. No vo chvilach unavy som sa zas a znova presvedcila, kolko energie dokaze dodat modlitba a uprimne detske objatie.
Nedavno som s fr. Jamesom navstivila satelitnu skolu v Kuelcoku. Je to dedina kde ziju prevazne prislusnici kmena Jur, takze aj pravidelnejsie chodia do skoly a maju tam aj viacej dievcat – spominali tusim asi 9 z 90 ziakov :) no prave ked som tam bola isla vacsina ziakov vyberat arasidy, kedze bolo po dazdi. Cesta tam a naspat bola hrozna vytriasacka, isli sme aj cez vodu a bez nahonu na vsetky 4 kolesa by sme neboli presli... a to uz obdobie dazdov pomaly konci.... V suvislosti  s tym spomeniem, ze teploty su este prijatelne – asi ako u nas v najhorucejsom lete, akurat poslednych par dni uz bolo velmi horuco, Majka odhaduje na 45 na slnku :) Chlapcom dorasli pekne tekvice, akurat ze ich poobzierali somare a uz su aj arasidy.

Este chcem ostat pri veselych temach, tak spomeniem moju potvoru mys, ktora sa mi vhryza do izby a do spanku s riadnym ramusom. Okrem toho sa mi rozpadlo umyvadlo – cosi tam pohrdzavelo a tak odtokova rurka odpadava, a kedze som nenasla iny sposob ako to opravit, jednoducho som to oblepila lepiacou paskou a zatial drzi. Pokial ide o zachod, nepomaha ani uzatvorenie privodu vody, tak som ho zvrchu otvorila a namontovala som bambusovu palicu, nech drzi packu hore... a hoci moja kupelna teraz vyzera ako po vybuchu, drzi pokope.... :)
K prijemnym spravam patri, ze v ramci kulturnej vymeny ide nasa Don Bosco dychovka na dva tyzdne do Juznej Korey. Dostali na to specialne povolenie od prezidenta a dokonca sem prileteli priamo z Juby uradnici, ktori deckam vystavili pasy. Takze teraz sa nam tu motaju Korejci a decka poctivo cvicia cele dni. Len by som chcela vidiet ich tvare ked sa dostanu do tej takej “nasej” civilizacie, pocut ich otazky a byt svedkom ich udivu.
Neviem ci je to vtipne alebo smutne, ale vcely sa nam tu veselo rozmnozuju... uz si uplne obsadili jednu izbu a ciastocne staru kaplnku a vyrobili dalsie asi 4 ule v stenach. Pokusali sa aj o moju izbu a izbu nasej kucharky, ale zatial sme ich stacili vysprayovat a vydymit, no spraye sa uz minuli a z tych dymiacich spiral sa my dusime viac nez tie vcely. Uz tu padol navrh – naliat troska benzinu a hodit zapalku, no zatial sme neskusali, z obavy ze vypalime cely dom....

A teraz vazne – otec fr. Shyjana pred vyse tyzdnom zomrel, tak fr Shyjan odisiel do Indie a my sme tu tiez zanho mali omsu.
Ked bol fr. James v Keni, jeden chlap sa v noci cez mriezku vlamal do chodby misie (nie do nasho domceka), zvonku zahasproval dvere vsetkych co tam spali (fr. Shyjan, fr. Jose Maria a br. Peter), vylomil zamku na dverach fr. Jamesa a zobral si co sa mu pacilo. Nasiel aj kluce od skrine, cize posla aj velka suma penazi, okrem ineho aj nejake skolske poplatky, poplatky za uniformy,...... Zlodeja nasli, chytili, usvedcili, aj sa priznal, ale peniaze sa naspat nevratili.... A zlodeji si tu aj nadalej robia co chcu - 2x vykradli sklad skolskej kuchyne a raz sklad so zositmi. To uz nespominam kradez solarneho panelu a mikrofonu zo skoly ked sme tu neboli... Nastastie tito ludia neprichadzaju hlusit, len kradnut, takze si vecer vonku vzdy piskam alebo spievam, alebo sa nahlas rozpravame, nech vedia ze sme tam a zdaleka sa nam vyhnu. Chlapci obcas v noci hliadkuju okolo misie a okolo skoly.  Inac sme aj s chlapcami vyspekulovali, ze by sme si mali nechavat dvere pootvarane, aby si zlodeji mysleli, ze tam sme a aby neprisli :)

A teraz udalosti poslednych dni... zacnem trochu zosiroka....
Dievcensky internat vedu sestry Panny Marie z Kakamega a maju ich tam momentalne vyse 60. No mat v opatere dievcata prinasa velke riziko: ak by sa niektora “zaplietla” s nejakym chlapcom/muzom, sestry maju velky problem. Ak totiz slobodne dievca otehotnie a “ten dotycny” sa s nou ozeni, odsedi si nieco v base a zaplati kopec krav, no rodina stratila moznost vyberu zenicha,.... ale ak sa s nou neozeni, musi zaplatit urcity pocet krav a odsediet si nieco v base, no o dievca uz nie je zaujem a tak ju rodina s tazkostami vyda za stareho chlapa a aj cena za nu je nizsia. Cize – ak otehotnie dievca z internatu, zodpovedne su samozrejme sestry a tak ich rodina ide pohlusit (rozumej zabit) a to uz nie je ziadna sranda... to iste im hrozi ak po podani injekcie pacient zomrie a pod. (hlavne pokial ide o Dinkov). A preto sa sestry rozhodli po navrate z prazdnin  dievcata hromadne testovat no donedavna boli nastastie vsetky testy negativne...  teraz ich testovali tym skor, ze asi pred 2-3 mesiacmi jedno dievca otehotnelo...no tentokrat to dopadlo dost zle...
Angelina je siedmacka ale nie je z kmena Dinka ale Jur, cize sa to riesilo pokojnejsie, no potom nastali problemy s jednou osmackou, mojou byvalou gitaristkou, ktora mala tento tyzden odchadzat do Korey... Kedze sa obavaju, ze ked dievcatu povedia ze je tehotne, utecie a bude problem, v ramci bezneho postupu  najprv informovali policiu. No policia dost dlho otalala a medzitym dievca zacalo mat zdravotne problemy – vyzeralo to na potrat... Zavolali ju do nemocnice no ona zapierala a zapierala, tvrdila, ze nie je tehotna, napriek tomu ze ju opakovane testovali a aj v to rano bol test pozitivny... Napokon pod tlakom policie prezradila aj buduceho otca, ktory mimochodom uci tu v skole, pracuje v radiu, v dychovke, predpokladam, ze je o nieco mladsi ako ja,....dalsie detaily radsej zamlcim. Obaja teda boli vzati do vazenia... aby si chlapec premyslel, ze sa s nou chce ozenit...  Pokusala som sa spravit co som mohla preto, aby dievcatu aspon dovolili dokoncit osmy rocnik, kedze ostavaju necele dva mesiace, no veci sa skomplikovali.... Dievca obvinilo na policii sestry z toho, ze jej dali nejake lieky aby potratila a ze jej hovorili, ze ak potrati, moze ist do Korey... V karte mala zaznaceny naposledy Paracetamol ci Brufen, aj to este v case, ked sa nevedelo, ze je tehotna a asi tyzden pred zaciatkom jej zdravotnych problemov... A tak 2 sestry (jedna zo sestier Panny Marie z Kakamega a jedna od Misijnych sestier Panny Marie Pomocnice) skoncili v piatok popoludni v base, pricom sa im rodina dievcata vyhrazala, ze len co odtial vyjdu....a ktosi chcel vidiet “sestru ktora zabija babatka”... Fr. James ich odtial isiel tahat a chcel ostat vo vazeni namiesto nich, no nepomohlo, tak informoval koho sa dalo – biskupa  vo Wau a v Jube, vsetkych moznych salezianov, tusim aj provinciala, vicepredsedu vlady, prezidenta Juzneho Sudanu,.... sestry stali v jednej a tej istej miestnosti s buducim otcom a dievcata na internate nariekali.... Nastastie ich po nejakych 3 hodinach pustili a odviezli domov... commissioner (nieco ako primator) sa ospravedlnoval a ked dosiel ten clovek od vlady veci sa riesili.... No sestry su stale hlboko otrasene a ponizene,... Sestry SMK uvazuju o zatvoreni dievcenskeho internatu a navrate do Kene, Indicke sestry su na tom tiez zle...nemocnica je zatvorena... No kedze nedoslo k riadnemu ospravedlneniu a problemov okolo tunajsej misie bolo tento rok dost, nadriadeni odporucaju tunajsim salezianom aspon na cas zavriet aj skolu a radio... vsetko.... Prave teraz prebiehaju stretnutia a rokovania.... velmi, velmi, velmi vas prosim o modlitbu....Dnes ziakom a studentom vysvetlili situaciu, malych poslali domov, so stredoskolakmi sme sa modlili a ti teraz komponuju list pre commissionera. No obavam sa, ze zas budu trpiet nevinni.... Ako delegati sem prisli sr. Dolores a fr. Sunil z Wau a snazili sa primerane a otvorene diskutovat so stredoskolakmi, z ktorych mnohi su velmi vybusni a casto zle pochopia situaciu....a ... uvidime.... dufam ze to nepojde do extremu a nebude hrozit zatvorenie celej misie.....
Ked som tak na nich pozerala – skupinku mladych ludi tmavsich ako noc, mnohych poznacenych vojnou a najroznejsimi kulturnymi tradiciami, nie len v podobe ciar na celach a vytrhanych zubov, opat som uvazovala nad tym, aku maju buducnost. To oni sami su buducnostou, s ich velkymi, tvrdymi a horucimi, ale aj otvorenymi srdciami. Tazko je nam vobec pochopit a predstavit si, co v nich prebieha, je nam to prilis vzdialene, no su to mladi ludia ako my, plni radosti, inokedy bolesti, no plni tuzob a nadeje...

Tak dnes skoncim tu...Nie vzdy je usmevne a lahko, ale inac sme v poriadku, zdrave (az na nejaku tu nadchu) a dari sa nam dobre.... Dakujem vam vsetkym, ktori na nas myslite, modlite sa za nas a podporujete nas... a prosim vas o modlitby aj nadalej.
Nech vas Pan vsetkych pozehnava.
GBY+
Renata - Ayen