Pozdravujem z teplych krajin...
... a prajem vsetko dobre v roku 2012.
Som spat v Tonj... vdaka Panu Bohu a tiez urcite vdaka vasim modlitbam.
Co sa udialo odkedy som sa ozvala naposledy? Pokial ide o moj pobyt doma, vacsinou som navstevovala lekarov a mala som niekolko prezentacii. Tu chcem tiez podakovat vsetkym, ktori ma povzbudzovali a dodavali mi nadej a tiez tym, ktori sa opat rozhodli akymkolvek sposobom podporit deti tu v Tonj.
Cas letel a veci sa natahovali, az mi bolo niekedy tazko verit, ze sa

vratim, no vedela som, ze chlapci v Tonj sa neustale modlia... kazducky den pridali k vecernym modlitbam prosbu za mna, aby som bola zdrava a mohla sa k nim vratit. A tak sa aj na prihovor svatych (urcite v tom mali prsty aj Panna Maria, sv. Terezka, sv. Rita, sv. Cyril a Metod, sv. Frantisek Salezsky, sv. Daniel Comboni, sv. don Bosco, sv. Bakhita, bl. Jan Pavol II., a mozno aj fr. John Lee a kto vie kto este :) ) stal ozajstny zazrak. Na sviatok sv. Bakhity padlo rozhodnutie a na sviatok sv. Cyrila a Metoda sme vystartovali na cestu....
15.2.2012 sme spolu s Jankou pristali v Nairobi kde sme sa snazili co najskor vybavit veci tak, aby sme sa co najrychlejsie dostali do Juzneho Sudanu. Okrem milych prekvapeni v podobe privitania chlapcov nas cakalo aj jedno smutne -  David, sikovny chlapec, ktoreho sme ucili v Langate minuly rok, lezi v nemocnici a vyzera velmi zle... ma hned niekolko chorob a je uz dost neskoro... A opat som sa presvedcila, ake velmi velmi chudobne su tie deti na lasku. Ta casto chyba aj v rodinach u nas, no deti s ktorymi som sa stretla v Afrike su chudobne na vsetko...  Ako moze Pan nam dospelym odpustit, ze jeho deti tak trpia...?
V piatok 17-teho sme spolu so Stevom z radia konecne doleteli do Rumbeku. Cakal nas o. James a sr. Theresa. Navstivili sme tam sestry Matky Terezy u ktorych su nasi chlapci – Isaac, Raphael a James. Kedze chlapcensky boarding je zruseny, asi ostanu studovat v Rumbeku. Raphael isiel navstivit mamu, no Isaac a James ma poriadne vystiskali.
Hned po prichode do Tonj a zvitani sa so sestrami sa mi okolo krku hodila gitaristka Monika, Chirillo a Peter Maluil. No my uz byvame “na druhej strane” – v “prefarb” house, takze sme sa nastahovali rovno tam. Vcely tam uz nastastie nie su, no Janke zo sprchy zhora voda netecie, ja som sa druhy den kvoli nefunkcnemu umyvadlu prestahovala do byvalej izby br. Charlesa a aj tak mi musel Elia opravit kohutik, na okna sme si povesali plachty (kedze nase zaluzie made by Rena a Monika okna ani nahodou poriadne nezakryju), voda nam tecie trosku zlta, ale nevadi... Matrac som po dvoch nociach z postele vyhodila a na tie snury co tam su som si prestrela deku, lebo moja chrbtica sa uz po prvej noci zacala stazovat... Internet vlastne zatial nemame (uvidime, odkial toto poslem) a so starym telefonnym cislom je problem, kredit uz nemam a momentalne ani peniaze zmenene ....
Jasne, ze som sa hned v piatok vybrala pozriet moju gitarovu miestnost. Nasla som tam Santina a Wilsona... radost nemala konca kraja.... A hned vecer sme sa rozhodli hrat na adoracii, hoci bez specialneho nacviku.... A po adoracii chlapci zaspievali dve krasne privitacie pesnicky... A vsetci nas s radostou vyobjimali.  Sobotnajsie doobedie sme este stravili vybalovanim, no poobede som si nemohla nechat ujst gitary, a tiez v nedelu poobede, s nacvikom na adoraciu.
Vcerajsie doobedie som uz stravila pracovne – registracia na zakladnej skole je v plnom prude, takze som sa pustila do zoznamov, pokracovala som aj dnes doobeda a este budeeeem.....
Vcera poobede som zasla za Jankou do nemocnice. Upratovacka Mary cela vysmiata kdesi letela... ze vraj porod.... V rychlosti si opasala zasteru, ulozila buducu mamicku na uzke lehatko a kyvala jej bruchom... sestra Consolata zahlasila, ze ak sa velmi poponahla, skor ako o tretej to nebude (bolo nieco po jednej) a neskor sa pobrala domov... Janka mala pacientov a starala sa aj o sestru Shanty... No Mary, hoci je v nemocnici len upratovackou sa v porodoch vyzna – vraj je nieco ako porodna babica, okrem toho ma 10 vlastnych deti...myslela si svoje a sikovne sa zvrtala okolo mladeho dievcata, pardon, zeny... A ked som do nemocnice prisla okolo druhej, prave sa ozval plac novonarodeneho dievcatka. Mary sa o vsetko postarala a ked prestrihla pupocnu snuru, chytila novorodenca za clenky a poriadne ho vytriasla a novopecena mamicka sa zdvihla, stiahla si saty, opasala satku a s krasnym babatkom vpohode odkracala domov... No co vam poviem, zazrak zivota... :)
Uz sme sa trosku aklimatizovali a nastastie sa po dlhotrvajucich horucavach, akoby nam na privitanie, pocasie trosku umudrilo.... Takze sa potim a potim, ale je to vcelku fajn a vcera nadranom mi bolo dokonca trosku chladno :)
A tak.... :) Toto pisem v skole, kde som prave dopisala zoznamy “newcomers”, ktori budu pisat vstupne testy. Poobede sa chystam opakovat matematiku s osmakmi, ktori  maju zajtra statnu skusku z matematiky.
A s vami sa zatial lucim... Dufam, ze sa mi toto podari odniekial poslat, pravdepodobne z radia.
Tak vam vsetkym opat dakujem za vase modlitby, a opat a opat vas o ne prosim.... prosim vas o modlitby za nas – aby sme boli zdrave a mohli rozdavat co najviac lasky, za mier a pokoj, aj v srdciach ludi, za otvorenie strednej skoly, za Davida v Nairobi, za vsetky nase decka... za Bozie pozehnanie...
Nech vas Pan, jeho Mama a vasi anjeli strazni sprevadzaju na kazdom kroku.
GBY+
Renata - Ayen, Janka – Aluel