nemam kedy pisat a momentalne som si nasla trochu casu pomedzi vyucovacie hodiny a k dispozicii mam skolsky pocitac, ktory slovenske pismenka samozrejme nema…a potvora robi este aj automaticke opravy, takze sa za pripadne chyby vopred ospravedlnujem.... aby ste si nemysleli, ze som zabudla po slovensky :)
Mozno sa cudujete ze som davno neposlala ziadne fotky, no nedavno mi odisiel display na fotaku, a nenosim ho tak casto so sebou, a nemam cas na upravu fotiek, a ... a... a ... :)
Posledny mesiac bol velmi naplneny. Nie nejakymi vzrusujucimi exotickymi zazitkami ako by si niekto myslel, ale pribehmi, ktore sa dotykaju vnutra, ktore siahaju hlboko do srdca … krasne chvile aj chvile narocne, smutne a bolestive aj radostne a povzbudzujuce. Momenty, ktore kladu otazky, ale aj naplnaju a sytia dusu.
Tak zacnem oslavami nezavislosti. Ako som spomenula v poslednom maili, bola to chvila na ktoru mnohi tak dlho cakali. Ci je krajina pripravena na takuto zmenu, neviem posudit, ale politika je politika a konanie niektorych politikov je asi take, ako vsade na svete – ti, ktori trpeli chudobou nou trpia aj nadalej. Po dni nezavislosti mali decka este tyzden prazdnin, ktory sme my vyuzivali rozne. Ja som dostala na zodpovednost pripravu a nacvik piesni na vecne sluby br. Charlesa a dalsieho br. Dominika z Konga, takze som doobeda davala dokopy pesnicky, dotahovala pocitacovu robotu, nieco sme poupratovali, konecne som sa dostala aj k praniu… a poobede okolo druhej som isla ku chlapcom. Snazim sa niekolkym osmakom nejak nabit do hlavy trochu matematiky, ale jajaaaaaj… Santino sam na seba povedal, ze je na matematiku ako “pig” (prasa), lebo ani ono nevie, kolko je 1+1. A niekedy mam pocit, ze je to tak… logicke myslenie, predstavivost… beda prebeda. Aj ked na vine moze byt aj to, ze niektori tito chlapci preskocili 5. rocnik – kvoli veku (teraz maju okolo 19-21 rokov) im dovolili na zaklade skusok ist zo stvrteho rocnika rovno do siesteho… a teraz sa im to vypomstuje. Tak sa trapime s jednoduchymi rovnicami, rysovanim, … Po matematike sme sa zas venovali gitaram a vecer pokracoval ruzencom,… ako zvycajne.
Potom sme nabehli zase do skoly a vsetko by fungovalo ako obycajne, no… kazdy den je niecim neobycajny.
Pokial ide o skolu, druhy trimester sa chyli ku koncu a tak opakujeme a pripravujeme sa na skusky, ktore zacnu 22. 8. Testy uz su viac-menej dokoncene, no tentokrat sa do pisania zapojili viaceri, takze sa to nejak po veceroch (resp. nociach :-)) zvladlo. Nedavno sa uskutocnila sutaz – Bible quiz, ktory bol zorganizovany a zvladnuty naozaj na profesionalnej urovni. Co je tu v Sudane tiez mozne, na statnu strednu skolu sa tu prihlasil jeden z mojich gitaristov, ale kedze uz bolo dost neskoro a prvy rocnik mali plny, namiesto do prveho rocnika ho po zakladnej skole vzali rovno do druheho. Neviem si predstavit ako by to bol zvladal, keby tam bol ostal... A aby som nezabudla – raz vam odfotim nieco, comu neuverite. Neviem, ci to najdete este niekde na svete, ale tu niekedy objavite na zaver testu napisane Thank you teacher. Thank you for this test. God bless you. I am happy with you... (Dakujem, ucitelka. Dakujem za tento test. Nech vas Boh zehna ,… ) a podobne vyznania :)
Denny program na boardingu chlapcov sa kvoli “zmenam vo vedeni” opat menil, co automaticky ovplyvnilo aj moj denny program, kedze som neoficialne a neverejne :-) “in charge” -  zodpovedna za mojich chlapcov, esteze o tom nikto nevie :-) Cize gitary zaciname poobede o stvrtej, 5:45 je ruzenec po ktorom este pomaham chlapcom s matikou a inymi predmetmi, pricom gitaristi “zvonku” (co je momentalne pravidelne asi len Willson a Monika, kvoli nacvikom bandu) mozu este hrat, alebo sa v gitarovej miestnosti ucit.
Ked hovorim o zmenach vo vedeni, o. George tu uz dlhsie nie je no coskoro sa ma vratit, o. Henry odisiel tiez, cas navratu zatial neznamy, br. Leo odisiel pokracovat v studiu, takze tu mame len o. Jamesa, br. Raju – riaditela a prisiel br. Anthony, ktory ma teraz na starosti boarding. No a u sestier je to tiez take pomiesane, kazdu chvilu je niektora prec… Obcas mavame pekne spolocne narodeninove, privitacie alebo rozluckove stretnutia pri veceri, no su aj problemy. V poslednom case dost vela a v tychto dnoch sa vyhrotili. Z casu na cas su problemy v kazdej rodine, no tu sa mozno zly duch tym viac snazi poskodit to dobro, ktore sa tu rozvija, a tak su nezhody o to ostrejsie a bolestivejsie… a vyzaduju si o to intenzivnejsie modlitby.
Minuly tyzden nas pred odchodom prisli pozriet nasi chalani – Jozko, Tomas a Pali, ktori skoncili svoj misijny cas v Jube. Tomas s nami dokonca chodil v skole na hodiny, pomahal mi osetrovat deckam poobijane nohy,…. Velmi sme sa im tesili aj my, aj decka.
Tiez aspon na niekolko dni prisiel br. Charles. Skladal tu svoje vecne sluby ako saleziansky brat. Preco tu? Lebo tu ho pozna a ma rado tak vela mladych ludi, tolki su mu za mnohe vdacni... Hlavne chlapci z boardingu. S nimi si v nedelu zorganizoval stretnutie na ktorom som sa nejakym “omylom” ocitla aj ja... a bola som len zas a opat obohatena. Takze v sobotu sa konala slavnost v kostole kde br. Charles spolu s br. Dominikom zlozili vecne sluby a nasledoval kulturny program, obed... My sme sa snazili pocas omse nejak zvladnut hudbu a spevy, ktore sme nacvicovali z chlapcami a dievcatami z boardingov, pricom sa pridali aj dalsi, takze niekedy sme mohli mat na nacviku okolo stovky ludi. No podla svojho zvyku raz chalani, raz dievcata, inokedy vsetci meskali niekedy 15 minut, niekedy hodinu a tak... no uz som si na to nejak zvykla :) Svojou troskou prispel aj band, takze sa slavnost vydarila a myslim, ze vsetci odchadzali obohateni, najma duchovne. Br. Charles teraz odchadza za studiom teologie a bioetiky az kamsi na Siciliu.
Dalsie co sa ma v poslednom case velmi dotykalo boli problemy a choroby okolo mna.
Kedysi som vam spominala rumbeckeho biskupa Mazolarriho, velmi srdecneho a ludskeho. Nedavno zomrel, prave pocas omse – pocas premenenia. S otcami, sestrami, salezianmi z Wau a castou nasho bandu sme boli na rozluckovej svatej omsi, kedze ho v malickej katedrale pochovali uz skor, kvoli klimatickym podmienkam.
V nemocnici som videla podvyzivene chore dietatko, ktoremu sa uz nedalo pomoct... a chorych tam teraz maju tak vela a moznosti pomoct tak malo... Aj nasi chlapci boli teraz dost casto chori – vacsinou je to malaria, sem-tam prechladnutie, no napriklad William mal vari zlomenu ruku, tu vsak o rontgene alebo sadre mozete len snivat... Chirilla postipal skorpion, Kolonga sa este stale stale trapi s opuchnutou nohou – podla Janky to je tromboza. Mojho gitaristu Willsona kazdu chvilu chytia bolesti hlavy, unava, slabost, triaska... vari chronicky tyfus... Uz len cakam, kedy ma Janka zahlusi za to, ze jej po veceroch vodim pacientov... No nasa pani doktorka sa o vsetkych stara tak obetavo...
V poslednom case na tom boli najhorsie nas maly John a Akec. Akec je pomocnik na misii. Pomaha so vsetkym a je k dispozicii 24 hodin denne, 7 dni v tydni.... bez akehokolvek volna... Dostal malariu a na to hned tetanus a tyfus. A bol na tom naozaj zle. Boli s nim aj vo Wau, Janka robila co mohla, vsetci sme sa vela modlili. A Akec sa napokon dal do poriadku. Maly John uz niekolko krat mal silne boleti hlavy, no v sobotu do toho prisla aj zmatenost. Stale tvrdil, ze nacvicuje pesnicky na bratove sluby, pricom presli dalsie dni, ludi nerozoznaval... Janka ho ulozila do ambulancie, kde ostal od soboty az do pondelka vecera, ked sa mu zdrave vedomie vratilo. Opat sa zanho modlil cely Tonj, chalani z boardingu sa pri nom striedali vo dne v noci. A Pan robi zazraky. Naozaj pomaha a nacuva nasim prosbam a snaham. Tak isto sa tu decka modlia za dalsich chorych, ci uz ide hoci aj o ucitelov, nasich rodinnych prislusnikov, znamych ci neznamych. Modlia sa vrucne s otvorenym srdcom. V bolesti sa modlia za seba aj za inych. A tiez prosia inych o poucenie, o modlitby za zdravie, za najdenie vlastneho povolania. A nie len ze sa modlia. Naozaj veria, ze Pan im pomoze. Hoci sa boja o zivoty svojich blizkych, boja sa, ked maju pocit, ze mozu zomriet, placu, ked su ini chori...ale veria. Veria sile modlitby a doveruju Bozej voli.
Aj ja vas teda chcem poprosit o modlitby za nas, nase decka a komunitu, za zdravie, silu a Bozie pozehnanie. A tiez vas ubezpecujem o nasich modlitbach. Prajem vam krasne letne dni, nech vas vsetkych Pan pozehnava, nech vas na kazdom kroku sprevadza Nebeska Matka a ochranuju anjeli strazni.
Z Juzneho Sudanu vas pozdravuju Renata - Ayen, Monika – Achol a Janka – Aluel
GBY +